Divé vtáky so slzami na výšivkách (Edúv syn)

„Predtým, než si to pustíš, musím ťa varovať, nečakaj tento krát moc punk,“ upozorňoval na sociálnych sieťach po vydaní aktuálneho EP Plakala Matej Myslovič. Pod pseudonymom Edúv syn vydal minulý rok debutový album Karel Gott je mŕtvy keď hralo rádio, ktorý na lokálnej scéne rozhodne nezostal nepovšimnutým. Po tohtoročnom EP I. vzniklo v júni ďalšie.

S temnou stránkou folklóru sa v posledných rokoch pohráva viacero umelcov česko-slovenskej alternatívy. Po zásahoch Jany Kirschner či Kataríny Málikovej vyšiel napríklad i debut českého projektu Ima Teva. K ženským interpretkám sa pridáva slovenský underground v podobe formácie Tittingur alebo výrazného mužského protagonistu, ktorý folklórne emócie pretavil do trapu.

Umelca k tematike starých balád vtiahla jeho bývalá priateľka a s najnovším EP Plakala Edúv syn presvedčil, že sa jeho vzťah k čaru pestrej ľudovej kultúry pretransformoval na silne osobný. Spätosť intímnosti so surovosťou textu a prejavu navyše zvýrazňuje jeho živelnosť. Žánrové presahy a ignorovanie ich mantinelov je pre tohto interpreta samozrejmosťou, v minulosti bol totiž súčasťou hardcorových projektov a trap dokáže prirodzene posunúť o čosi vyššie. I keď EP-čku ubral na niekdajšej špine punku, predošlé vplyvy a skutočnosť, že sa do rapu pustil zbehlý hudobník, nemožno uprieť.

Úvodným trackom najnovšieho EP je Intro, na ktorého produkcii sa podieľal FvckKvlt (môžete ho registrovať i ako Denisa z The Wilderness).Jeho tvorivé kvality podčiarkli i akosť prvého albumu, ktorých údernosť v ostatných skladbách nového EP mierne absentuje. Edúv syn je spolu s ním súčasťou takzvanej Kvlt crew, ktorých poetika sa pre fanúšikov ťažkomyseľných beatov stala akousi mantrou.

Po lyrickom úvode sa ťaživá atmosféra piesne Nekonečný príbeh stáva až morbídnou. Od predchádzajúceho štebotu sa k psychedelickým slučkám pridáva text a je citeľné, že Edúv syn slovám neuberal na autenticite. Jeho abstraktné frázy sa skrze snové beaty menia na zrozumiteľnú osobnú introspekciu. Namiesto beefov či tipov, ako sa dostať from zero to hero, príznačných pre veľkú časť domácej produkcie, Edúv syn explicitne otvára témy beznádeje, duševnej bolesti a nostalgie. Tieto sa aj vďaka výberu žánru dokážu dostať k širšiemu, osobitne mladému publiku, pre ktoré je problematika prostej existencie zásadnou. K spleti synthov sa šeptajúcim „Konečne som zapadla vo vašom svete, ale prachom“ hypnoticky prihovára Tereza Frecerová – ženský element do konceptu skvelo zapadá.

Súhra pestrej ľudovej estetiky a bolesti chytľavých fráz sa zaslúžila o to, že melanchólia z novodobých trávnic rozhodne nedoznieva hneď po vypočutí. Myslovič neraz poznamenal, že tvorivý prístup je preňho najmä osobnou terapiou. Po návšteve jeho koncertov je možné potvrdiť, že ňou neprechádza sám, krehké témy depresie v štýle Suicideboys či Bones extaticky prebúdzajú nielen miestne kluby.