Sme sídliskové deti a MišMaš bol pre nás civilizačný skok samozrejme. Žiaden betón, wifi, bezhotovostná platba. Po dlhom čase nám opäť predskakovali Prodavači.
Asi je na čase prezradiť zmysel juhoslovanského prívlastku tohto zájazdu. Ako pri mnohých iných udalostiach, ktoré sme absolvovali, aj tu chýba zrozumiteľné vysvetlenie, alebo odpoveď vôbec. Začiatkom jari sme si uzmysleli, že by sme mohli ísť hrať do našej obľúbenej Rijeky a tento neskorý jún je výsledkom. Život je ako smrť, len úplne iný.
Sme sídliskové deti a MišMaš bol pre nás civilizačný skok samozrejme. Žiaden betón, wifi, bezhotovostná platba. Po dlhom čase nám opäť predskakovali Prodavači. Je to ako stretnúť súrodencov, ktorých adoptovali iné rodiny ako vás. A potom Bourek, Vašek, Indoš, Palma, Maxim, niečo ako maturitné stretnutie po rokoch. Je jedno, koľko koncertov sme hrali v ľavej strane Československa v posledných rokoch, dôležité je, akých priateľov sme získali.
Najmilší, najlepší a najveselší zvukár, proti akému sme v živote mali poctu hrať, bol práve na statku v Bojkoviciach. Napísal si naše mená, rýchlo a precízne nastavil nádherný zvuk. Nemohli sme v žiadnom prípade sklamať, a preto sme odohrali pravdepodobne najkompaktnejší koncert zájazdu.
Opakovane sme takmer stihli východ slnka, autentické bývanie v chatke mi v hlave rozbalilo nánosy všetkých lyžiarskych a školských výletov, letných táborov a škôl v prírode. Ranné bodovanie izieb vyhral Tosper.
Dnes zavrieme ďalšiu epickú časovú guľu. Čím sme starší, tým je surrealizmus štandardnejší. Nuda more.
Rád bych řekl, že jsem to neviděl, ale nebyla by to pravda. Když jsme ve středu večer s Ondřejem Štindlem v patiu žižkovského Atria žertovali, že kde jinde poprava než na stadionu, který se jmenuje po Aztécích, ještě jsme netušili, jaká tragédie se ve čtvrti Coyoacán o pár hodin později odehraje. Ale je třeba to brát z té lepší stránky: začíná mundial. V klidu a bez nervů. Plan seguro.
V neistej kultúrno-spoločenskej situácii prichádzame o priestor, ktorý priniesol angažovanú a náročnú kultúru do regiónu, bojujúceho s gentrifikáciou a tiež výrazným pesimizmom.
Anglický idiom „smoke and mirrors“ označuje klamání, zastírání pravdy nebo kouzelnické triky. Akorát na Slovensku se s nějakou sofistikovanou kamufláží dávno nikdo nezdržuje.
Pokud se chystáte na některou z regionálních projekcí a tápete, co si nenechat ujít, máte tu tradiční výběr filmů, které opravdu stojí za pozornost.
Groningenské Plato plné po strop, koncerty v record storech jsou samozřejmě fajn, ale je to disciplína sama pro sebe. A rozezpívávat publikum uvnitř?
Hudba, která se nedá ignorovat, hudba, která mění pravidla hry.