Možno najväčšie autobusové nástupište v strednej Európe je dominantou maličkých Topoľčian, v jednom z viacerých podchodov sídli klub Nástupište 1-12... jedem na turné s Jelly Belly, pojďte taky!
Voláme sa Boris, Mišo, Pajky, Slavo/Stano a Tosper, skrátene Jelly Belly a chodíme hore dole po krajine. Po dvoch inauguračných besiedkach v rodnom meste, na ktorých sme rituálne prijali gitarovú legendu najlepších košických kapiel posledných dvadsiatich rokov, Pajkyho, sa nám po takmer roku podarilo konečne vyraziť za hranice okresu. Prirodzene sme cestou nazbierali meškanie rádovo v stovkách minút.
Začali sme v Topoľčanoch, rodisku premiéra Slovenskej republiky. Cestou sme pozorne počúvali správy o priebehu referenda v Škótsku, náš boj za oslobodenie Východného pobrežia nie je nepodobný. Miestni obyvatelia okrem pôvodu predsedu vlády musia v týchto dňoch strpieť aj masívne hnojenie neďalekých polí.
Pravdepodobne najväčšie autobusové nástupište v strednej Európe je dominantou maličkých Topoľčian, v jednom z viacerých, málo opotrebovaných podchodov sídli klub Nástupište 1-12, originálne centrum, od ktorého sa nám dostalo starostlivosti ako veľkým rokenrolovým hviezdam. Ďaleko najlepší servis pre kapelu, aký sme na Slovensku zažili, Mišo zožral každú slaninu, ktorá bola dostupná pri raňajkách.
Boris s Pajkym sa akoby zázrakom štyri či päťkrát vyhli konfrontácii s miestnymi prostovlasými zástupcami árijskej rasy, zabudli sme ako veľmi rozdielna je naša krajina od tej slovenskej. Už dnes však prekročíme hranice Moravy.
Rád bych řekl, že jsem to neviděl, ale nebyla by to pravda. Když jsme ve středu večer s Ondřejem Štindlem v patiu žižkovského Atria žertovali, že kde jinde poprava než na stadionu, který se jmenuje po Aztécích, ještě jsme netušili, jaká tragédie se ve čtvrti Coyoacán o pár hodin později odehraje. Ale je třeba to brát z té lepší stránky: začíná mundial. V klidu a bez nervů. Plan seguro.
V neistej kultúrno-spoločenskej situácii prichádzame o priestor, ktorý priniesol angažovanú a náročnú kultúru do regiónu, bojujúceho s gentrifikáciou a tiež výrazným pesimizmom.
Anglický idiom „smoke and mirrors“ označuje klamání, zastírání pravdy nebo kouzelnické triky. Akorát na Slovensku se s nějakou sofistikovanou kamufláží dávno nikdo nezdržuje.
Pokud se chystáte na některou z regionálních projekcí a tápete, co si nenechat ujít, máte tu tradiční výběr filmů, které opravdu stojí za pozornost.
Groningenské Plato plné po strop, koncerty v record storech jsou samozřejmě fajn, ale je to disciplína sama pro sebe. A rozezpívávat publikum uvnitř?
Hudba, která se nedá ignorovat, hudba, která mění pravidla hry.