Globálne turné Jelly Belly: Deň 6/7

Ostrava je zdrojom najsurreálnejších zážitkov nezlúčiteľných s realitou. Naháňanie dodávok, Nórov, mačiek, vykradnutých áut, krídiel, bankomatov, teplej vody a železiarní nemusí dávať zmysel, pretože žiadneho zmyslu niet. Ostrava je toľko podobná našej bájnej krajine, že drobné odbočky zo skutočnosti jej dodávajú silnejší pocit domova. Na návrat do oceľového srdca republiky sme sa museli dostatočne pripraviť.

Najlepšie využil deň na oddych Boris. Pred odchodom z Prahy vyzeral, akoby si rýchlo vybavil drobnú brigádu na dvanásť hodinovej nočnej smene pri dokladaní tovaru v hypermarkete.

Okrem pár platní, ktoré nám ostali, so sebou nosíme aj knihu KSC Kód/Code, dokumentárny zápis o našej krajine z počiatku dvadsiateho prvého storočia, aby ste poznali kontext nášho príbehu a zmysluplnosť spravodlivosti nášho boja. Napriek svojej total-lokálnosti oslovuje ľudí aj v iných mestách a krajinách, len v Hradci a Ostrave si ju zadovážilo 13 ľudí.

V Pláne B sme začínali pred brazílskymi metalistami Woslom, opäť sa potvrdilo, že šráci v čiernych mikinách s vlasmi po pás sú najmilší ľudia na svete, ktorí vytvárajú hudbu. Fernando nám povedal, že v jeho krajine je šesťdesiat percentná daň na hudobné nástroje aj príslušenstvo ako sú napríklad struny. Rovnaký aparát, čo sa u nás dá zadovážiť za dvetisíc eur vraj u nich stojí päť, kvoli clám a daniam. Po troch týždňoch koncertov ich čakajú štyri posledné v Európe a šesť v Rusku.

Prvý krát v Ostrave sme šli spať bližšie k polnoci ako k svitaniu. Osobný hitler Mišo zakázal nalievať alkohol, motať si cigy, brať so sebou krásne čaje spoza baru alebo opúštať miesto zhromažďovania sa pred odchodom. Poslušne sme nastúpili do dodávky a povinne sme odišli do postelí. Dnes nás čaká Ponorka v Olomouci a namiesto piatkového Brna pôjdeme do trenčianskeho Lúča vypomôcť Monikinmu Kinu a You Coco.