Hudba k láske (Vec+ Švidraň)

Na niektoré albumy treba dozrieť ako na Graduation od Kanye Westa a niekedy dozreje čas na lásku k hudbe, teda Hudbu k láske. Zatiaľ čo lockdown zatváral hranice a kluby, (funk)čný veterán slovenského rapu zaváral ovocie svojej práce a spoločne so Šimonom Švidraňom, ktorého môžete poznať ako člena formácie Funkiez alebo Darkness Positive, premenili tragédiu na inšpiráciu.

Slovami filmovej klasiky: „Život je ako bomboniéra.“ Presne tak sa dá vnímať aj táto kolekcia deviatich šlágrov: Niektoré chutia viac, niektoré menej, ale podstatné je, že chutia. Lajtmotívom (až na pár výnimiek) je funk, originalita a stabilná hra so slovom jak scrabble: „... sám by som bol iba tínedžer po záruke / zaľúbený do záľuby / krútiaci sa furt do kruhu...“ (Púť nekonečná). Veľmi silným momentom albumu je feel-good audio-oslava života Peter Party a nejaký čas bude trvať, kým z hlavy sublimuje chytľavosť Švidraňových refrénov ako napríklad v úvodnej skladbe Neviem sa rozhodnúť: „Neviem sa rozhodnúť / Mám bez nej zomrieť / Či s ňou zostarnúť...“

Za absolútny vrchol celého albumu a za Vecovu pravdepodobne najlepšiu vec, ktorú za posledné roky vygravíroval do papiera zlatými literami, sa smelo dá považovať skladba Pes aka S Tebou part 2, ktorá prebudí psieho milovníka aj v mačkách. Máte pocit, že text je písaný srdcom, nie rukou: „Ležíš mi pod nohami, keď pijem ležiak z Plzne / ja pomaly plešatiem, ty len dvakrát za rok plzneš.“ Na tomto svete sú len dve veci, ktoré si fanúšik rapu môže priať: aby Biggie a Pac nahrali spoločný album celý produkovaný Dj-om Premierom a aby sa na tento šláger nakrútil vizuál.

Ak Hudbu k láske vnímame v kontexte súčasného globálneho rapu, ktorého hudobnú estetiku diktujú generické basové linky a stále tie isté trapové hajtky, je veľmi sympatické, ako sa dynamické duo Vec Švidraň rozhodlo album poňať: ako pestrú zmes letného funku a elektroniky, z ktorej je cítiť post-pandemický voľnobeh. Možno sa nejedná o prvý takýto album v našich končinách, ale dúfajme, že nebude posledný.

Branči Kováč je dôkazom toho, že v rape sa dá dôstojne zostarnúť a aj po dvadsiatich piatich rokoch za mikrofónom si stráži svoju relevanciu. Prostredníctvom Hudby k láske definoval sám seba po novom a nemalú zásluhu na tom má aj perfektná symbióza so Švidraňom, s ktorým Vec počas svojej kariéry vytvára v poradí už tretie duo so štyrmi päsťami. V priamom porovnaní s predošlou Vecovou tvorbou sa tento počin tematicky výrazne líši od svojich predchodcov, nakoľko je unikátnou sondou do života počas pandémie. Trendy sa menia jak Joe, retázky sa roztavia jak kov a Vec ostáva nad vecou.