Husy (Geese)

„Z konverzácie dvoch ľudí náhodou počujem meno našej kapely, a tak sa započúvam. Nevšimli si ma, len hovorili: ‚Myslíš, že by sme dnes mali ísť na Geese?‘ ‚Nie, ich crowd bude hrozný. Taký ten typ otravných týpkov s Carhart bundami,‘“ hovorí anekdotu frontman Geese Cameron Winter vo vlogu z austrálskej tour, ktorú absolvovali v zime.

Václavákom sa už hodinu pred doors tiahne dlhočízny rad, v ktorom by ste Carhart búnd narátali desiatky. Od prvého pohľadu sa dá odhadnúť, ktorý interpret dokázal vyvolať takýto ošiaľ. Rituálne v rade popíjame soju a vtipkujeme, že by sme mali z dlhej chvíle zorganizovať súťaž o najlepšieho frontmanovho dvojníka. Piatich narátame bez toho, aby sme sa vôbec obzerali. Koncert mal byť pôvodne v malinkej venue Cargo Gallery s kapacitou 400, vzhľadom na veľký záujem ich veľmi skoro presunuli do Lucerna Music Baru. Ten je dnes vypredaný tiež a pretože poznám tak tucet ľudí, ktorí si lístky kúpiť nestihli, si myslím, že by kapela vypredala aj väčšiu venue.

Uvedomujem si, aké šťastie vôbec mám, že sa mi na koncert podarilo dostať, preto moje kroky smerujú pod stage ihneď, ako vojdem dnu. Podarí sa mi získať dosť dobré miesto z boku, vďaka ktorému stojím dva metre od gitaristky Emily Green. Jej skills sú jedným z hlavných dôvodov úspechu skupiny, po dnešom sledovaní by som sa dokonca dokázal hádať o tom, že sú dôležitejšie ako Winterov svetoznámy barytón.

Otvárajú Westside Cowboy, ktorých nesmierne sympatickú šou som zachytil už v jeseni, kedy predskakovali Black Country, New Road v pražskej Roxy. Za normálnych okolností by som sa sťažoval, že miesto nich nevidím iné mladé meno, ktoré môže o pár rokov Lucernu vypredať tiež, pri Westside Cowboy mi to nevadí. Krátke vystúpenie je znova chytľavé a energické, sála netrpezlivých fanúšikov Geese predkapelu vyprevádza veľkým potleskom. Veľa z nich prišlo v zaujímavých kostýmoch. Všímam si námornícke čiapky, očividne inšpirované slohou “Like a sailor in a big green boat” z Au Pays Du Cocaine, či dvoch týpkov v kostýme doktorov, ktorí zas odkazujú na “Doctor heal yourself” z hlavného singlu albumu Taxes.

Kapela výjde z backstagu bez meškania a rovno sa vrhne za nástrojmi. Husbands je perfektné intro, drží napätie, ktoré vybuchne so štartom Getting Killed. Winter sa disasociačne pozerá do stropu, jeho gitaru sotva počuť. Skoro všetku melódiu v mixe má na svedomí Green, ktorá svoje riffy maximálne prežíva. Nemôžem si pomôcť, väčšinu koncertu sledujem jej prsty, ktoré sa po hmatníku prekrásnych gitár pohybujú absolútne bez problémov, a to aj bez toho, aby sa naň pozerala. Zachytím bubeníka Maxa Bassina, ktorého spoza bicích sotva vidno. Trčia len jeho paličky, ktoré lietajú hore dole, keďže sa s nimi hrá, akoby boli antistresovou hračkou. Je presný ako hodinky.

Zaznie drvivá väčšina nového albumu Getting Killed, ktorého texty sa sálou ozývajú aj v momenty, kedy Winter pri mikrofóne nie je. Crowd však najviac vybuchne pri polo-jamových 2122 a Undoer, ktorých štruktúra je pravdepodobne úplne iná na každej šou. „Husy, husy,” znie Lucernou. „Husy? Čo to znamená?” pýta sa spevák, „Geese po Česky? No dobre. Budem vám veriť,” odpovedá s nedôverou. Nechýbajú Au Pays du Cocaine a Taxes, počas ktorého jeden z fanúšikov prezlečených za doktora vyskočí na stage.

Po klasickom performatívnom odchode sa vrátia na encore. Zaznie I See Myself, aj najlegendárnejší refrén, ktorý na Getting Killed nájdete. “There’s a bomb in my car,” kričí celá sála. Včera v Lucerne hrali Horkýže Slíže.