I v lednu je jak v máji februári. Deň 29 & 30

Zdeněk Konečný, Zdeněk Konečný, Zdeněk Konečný, Zdeněk Konečný, Zdeněk Konečný, Zdeněk Konečný, Zdeněk Konečný. Až na jednu výnimku sme všetky naše koncerty v Hradci Králové hrali vďaka Zdeněkovi. Majster dramaturgie, starostlivosti a promotérstva. Popri našich adoptívnych rodičoch a súrodencoch - Bourkovi/Bonusovi/Martinovi Tvrdom, Marekovi zo Starcasticu, Slavovi/Stanovi a Radimovi Kohoutkovi z Kopřivnice (ktorý nás vyslal do takmer všetkých kútov Európy), ktorí nám pomáhali a pomáhajú dobývať české, moravské a slezské mestá, je práve Zdeněk, spolu s Loučkou z Ostravy, súčasťou širšej, mimopódiovej zostavy Jelly Belly.

V Pilnáčkovej továrni sme v piatok odohrali večer na úrovni koncertu v Žiline na Stanici, alebo festivalu Miš Maš, čo sú naše ďaleko najlepšie performancie odkedy sme štyria. Zdeněk nielenže vybral úžasný priestor a napiekol nám sekanú, ale vybral aj výborný lineup. Najmä nádherní mladí ľudia z +-0 vo mne vyvolávali obavu, že predkapela sme mali byť my a nie oni.

V sobotu nás čakal Cheb, geograficky sme dosiahli na jedno z mála teritóríi, ktoré sme v Českej republike ešte nenavštívili. Cestou nás zastihla zatiaľ asi najzjebistickejšia recenzia na platňu, ktorá pojednáva najmä o Borisovich fúzoch a Pajkyho Beastie Boys tendenciách. Premýšľal som chvíľu, či je v poriadku, že im nezávidím rokenrolovú slávu, ale hneď som si uvedomil, že chlapci sa nedožijú vysokého veku a tantiémy a práva na tvorbu Jelly Belly zostanú mne.

Neotáľajte veľmi s dnešným večerom. Prodavačka je vo forme, my sme tiež rozohraní, niekoľkí priatelia sa chystajú oslavovať narodeniny. So zápalom a zodpovedným prístupom dnes ideme vypáliť spojnicu Krymskej a Francouzskej. Nerobíme prezenciu, ale na fotkách si pozrieme kto chýbal.