Články / Reporty

Objektívne nádherné (Björk)

Objektívne nádherné (Björk)

Lucia Banáková | Články / Reporty | 17.09.2023

Švédsko? Takmer isto Abba. Veľká Británia? Asi The Beatles? Zato Island by bol na slepej hudobnej mape bezpochyby jasný – speváčka Björk je legenda, symbol, stelesnenie a zhudobnenie nespútanej prírodnej krajiny. Kráľovná avantgardného popu sa do Prahy sa vrátila po dvadsiatich piatich rokoch a nie je žiadne veľké prekvapenie, že jej aktuálna audiovizuálna show je prepracované umelecké dielo. Hovoríme predsa o Björk, ktorá napriek vysoko nastavených očakávaniam prekvapila.

Okrem toho, že takmer rovesníčka mojej mamy počas pandémie organizovala vo svojom dome v Reykjavíku malé raveové večierky pre kamarátov, stihla nahrať aj desiaty album Fossora. Kritici sa vo všeobecnosti zhodnú na tom, že je to (opäť raz) výnimočné dielo, je však zaujímavé, že časť z nich ho vníma ako pokračovanie predošlej nahrávky Utopia, kým tá druhá ho s ním stavia do kontrastu. Utopia je vzletná, vzdušná, plná dychových nástrojov, vtáčieho spevu, nádeje a objavovania odvahy znovu milovať po traumatickom rozvode s dlhoročným partnerom. Fossora sa dá voľne preložiť ako „tá, čo sa hrabe”, tematicky aj metaforicky sa točí okolo ťažkopádnych zemitých tém ako zapúšťanie koreňov, prepletené podhubie či smrť predkov, album okrem iného obsahuje eulógiu venovanú Hildur Rúna Hauksdóttir, klimatickej aktivistke a predovšetkým speváčkinej matke. Napriek tematickému ohraničeniu sa ani jedno z diel nedá považovať za jednoznačne veselé či smutné, obe sú silné, emotívne, plné prírodných motívov, no predovšetkým sú, existujú, demonštrujú neuveriteľnú tvorivú silu Björk a tvoria základ turné Cornucopia.

Najprv sme si odbili klasické kolečko veľkého koncertu – masa ľudí, ktorá hustne s každou stanicou žltej linky metra sa na Českomoravskej postupne presunula do O2 areny. Zaujala jej zdanlivá nesúrodosť. Väčšinou chodím na koncerty, kde sú ľudia v čiernom a hrdo nosia merch spriatelených kapiel, tu nebola žiadna jasne prominentná demografická skupina – v dave som videla známych nielen z hudobnej sféry, ale aj kolegov z korporátu, skupiny bez prieniku. Fenomém Björk je univerzálny.

Predskokan sa nekonal. Spočiatku bola scéna zahalená oponou z prúžkov látky, na ktorú sa premietala vizuálna časť predstavenia. Po otvorení nasledoval silný potlesk, publikum konečne uvidelo Björk zahalenú v extravagantnej zlatej róbe s masívnou ozdobou hlavy. Od tohto okamihu som si začala zapisovať „nebeská či mýtická bytosť”, „rozprávková kráľovná”, „živel”, „šamanka”, za trvanie koncertu dostala odo mňa nespočet prezývok, ktoré ju zvláštnym spôsobom odosobňovali, stavali do pozície nadprirodzenej či mystickej bytosti. Bolo to zvláštne, pretože súčasne prekypovala neuveriteľne čírou ľudskou esenciou, skrz texty už dekády odhaľuje svoje vnútorné prežívanie, ktoré je nielen uveriteľné, ale často sa s ním dá stotožniť. Chvíľu to pôsobilo konfliktne, ale nakoniec som si uvedomila, že podobne ako jej hudba je nezaraditeľná a absolútne originálna zmes mnohých štýlov, tak aj vystupovanie, ona sama je nepateticky všeobsahujúca. Aj zahalená od hlavy po päty, aj vnútorne odhalená. Aj vážna, aj hravá. Aj melodická, aj kakofonická. Aj krásna, aj drsná. Proste je, a hoci by superlatívy tiež fungovali, Björk je entita, ktorá existuje mimo pozemský tok informácií, prírodná sila, ktorú možno len pozorovať.

Na pódiu vládla prevažne ženská energia. Speváčku sprevádzal zbor flautistiek a klarinetistiek, ktoré tiež pôsobili ako éterické bytosti. Môj obľúbený mužský element na pódiu bol pán hrajúci na misky prelievaním vody v akváriu, kontrastný pohľad sa naskytol, keď som očami skĺzla pod pódium, rozprávkovú mágiu totižto strážila dvojica vážnych sekuriťákov. Strhujúci bol nielen hudobný zážitok, ale aj prírodne ladené projekcie, skrz ktoré sa dalo rozlíšiť domovské album pesničky. Kým tie z Utopie pripomínali poletujúce kvety, závoje, vizuály k songom z Fossory klesali, uzemňovali, zanárili sa kdesi sa hlboko do priepasti, kde sa navzájom prepájali a pulzovali. Nie vždy som tomuto ekosystému rozumela, ale celú dobu som ho úprimne obdivovala. Silný ekologický odkaz neostal len vo vizuálnej a metaforickej rovine, známa švédska aktivistka nahrala fanúšikom Björk naliehavý a dojemný odkaz. Neviem, či je viac znepokojujúce globálne otepľovanie alebo tých pár návštevníkov, čo sa snažilo Gretu Thunberg vypískať. Každopádne ma to pred koncom show vrátilo do reality. A aj samotná Björk, ktorá sa na prídavok prezliekla do ďalšej extravagantnej róby, tentokrát pripomínala biely kvet v rozkvete, sa nakoniec zhmotnila v obyčajnú ľudskú bytosť. Pražskému publiku poďakovala lámavým „děkuji” a s rozkošným severským prízvukom predstavila kolegov na pódiu.

Na koncert som sa netešila. Legenda, nelegenda, zastihol ma v bolestivom okamihu, keď som behom týždňa zažila hneď niekoľko životných strát a odchod bytosti, na ktorej mi obzvlášť záležalo. Zjednodušene povedané, akútne trpím a chcela som sa z bolesti vykričať. Netúžila som po kráse, moje vnútro je zaplnené presným opakom a predstava, že budem počúvať o vzájomnej prepojenosti a láske je až príliš vzdialená. Ale k môjmu prekvapeniu, Björk ma vzala za ruku a pomaly sprevádzala na ceste skrz fascinujúcu krajinu, na ktorej sme sa dotkli utrpenia, vystúpili na výhliadku nádeje, väčšinou však len pozorovali tú nepochopiteľnú krásu, ktorá bola všade dookola. Nebolo to očistné, ako som si myslela, že v súčasnej dobe potrebujem, ale bolo to epické, impozantné a objektívne nádherné.

Info

Björk (is)
16. 9. 2023 O2 arena, Praha

foto © se svolením Live Nation

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Pohodu potrebujeme (Pohoda 2024)

Richard Michalik 14.07.2024

Headlinerom poobedia bolo po prvých šuškandách sledovanie radaru SHMÚ a neustále návštevy osviežovacích staníc. Väčšinu návštevníkov, ale vysoké teploty neodradili...

Oáza neklidu a divnosti (Hradby samoty 2024)

Kryštof Kočtář 14.07.2024

Kdo je schopen najít krásu nejen v hroutících se novostavbách, ale rovněž prastarých ruinách, jistě by ocenil zámeček. Okna byla potažena...

Opäť doma (Pohoda 2024)

Richard Michalik 12.07.2024

Na flákanie nie je príliš priestor, trojboj Arlo Parks - Skepta - James Blake čaká.

Odpojené (Bear Stone 2024)

Ema Klubisová 11.07.2024

Po dvoch dňoch sa neznáme tváre stávajú známymi a z krátkej pauzy na wc sa môže stať popíjanie chorvátskeho piva Karlovačka s päťdesiat ročnými metalistami pod mostom.

Na konci kolonády (KVIFF 2024)

Štěpán Nezbeda 09.07.2024

Směs nespokojenosti, nadšení, znechucení a odchodů ze sálu vyvolal i všeobecně nejočekávanější kousek z kategorie chytrých žánrovek, v Cannes vychvalovaná Substance.

Vajbit Kafku v Siřemi (Deziluze 2024)

Pavel Novotný 05.07.2024

Vjíždíme do Siřemi. Vlaštovky tu sedají na nízké elektrické vedení a loví všudypřítomný hmyz. Není náhodou každý festival tak trochu Woodstock?

Zbraně tiché i hlasité (Kim Gordon)

Alžběta Sadílková 04.07.2024

Ačkoli je jejich energie nakažlivá, publikum jí se zvláštní apatií vzdoruje. Ke konci vystoupení dav šumí kousavými poznámkami nejen na účet interpretek.

Nostalgie a technooptimismus rybníka (Rosnička 2024)

Viktor Hanačík 02.07.2024

Půlnoc přeje experimentálnějším slotům. Kryjou se tu dvě zásadní věci, hybridní futuristický set oloongbru, zakladatele pražského labelu Yuku, a posttrapová vize tria Awoo.

Hlad po větší intenzitě (Chelsea Wolfe)

Václav Valtr 26.06.2024

Vzhledem k technickým nedokonalostem vyzněly nejlépe písně folkové, pomalé a komorní, tedy zkrátka ty, které netrpěly nedostatkem rvavé kytary.

Tři dny v Barceloně (Sónar 2024)

Zuzana Malá, Lenka Pittnerová 21.06.2024

Dostalo se nám škály zážitku, od experimentální scény, bohaté nabídky projektů v rámci doprovodného programu, které téměř vždy zahrnují AI, techna v gigantických halách i barcelonského fashion weeku.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace