Najnovší album Sincerely prináša hlboký soulový základ so psychedelickými prvkami, pop a R&B, po futuristickom reggaetóne Orquídeas sa tak jedná o nečakaný obrat.
Kolumbijsko-americká speváčka a skladateľka Kali Uchis si získala fanúšikov aj vďaka nezameniteľnému hlasu a ľahkosti, s ktorou prepína mezi žánrami a jazykmi, jej tvorba dýcha ženskosťou a spiritualitou. Spolupráce s menami ako Tyler, the Creator, SZA, Don Toliver či Gorillaz len potvrdzujú jej miesto medzi najvplyvnejšími hlasmi súčasnej hudby. Najnovší album Sincerely prináša hlboký soulový základ so psychedelickými prvkami, pop a R&B, po futuristickom reggaetóne Orquídeas (2024) sa tak jedná o zdanlivo nečakaný obrat.
Celý album sa nesie v pomalšom, nostalgickom tempe a svojím charakterom evokuje zlatú éru platní a analogov. Žiadne ťažké beaty ani tanečné trháky – namiesto toho jemná hudba a anjelský hlas, ktorý vo výškach pripomína spev mytologickej Sirény.
Textovo sa Kali Uchis ponára do zrelej, úprimnej výpovede a ide o jej doteraz najintímnejšie dielo. V rozhovoroch uvádza, že je venované mame, s ktorou nemala ideálny vzťah, no ešte pred jej nedávnou smrťou sa im podarilo zblížiť a odpustiť si. Najvýraznejšie to počuť v skladbe Sunshine & Rain, ktorá obsahuje hlas mamy a predstavuje lásku a podporu cítenú aj napriek „daždivým obdobiam“. Medzi ďalšie emotívne skladby patrí Heaven Is a Home, ktorá predstavuje vďaku a pocit domova prežívaný po boku milovanej osoby.
Jednou z hlavných inšpirácií bolo narodenie syna, v songu ILYSMIH (I Love You So Much It Hurts) opisuje bezpodmienečnú lásku matky k dieťaťu. Motív lásky sa objavuje aj v romantickej rovine a to najmä v piešňach ako Sugar! Honey! Love!, For:You, All I Can Say, Silk Lingerie a It’s Just Us. Ide v nich hlavne o vedomú voľbu dôverovat, milovať a dovoliť si byť milovaná. Je to posun oproti minulosti, kedy si udržiavala odstup, ako spomína v piesni Lose My Cool, kde zahadzuje masku a púšťa kontrolu nad svojimi citmi, za ktoré sa nehanbí.
Isolation (2018) predstavoval túžbu po identite a nezávislosti, Orquídeas vášeň a oslavu koreňov, Sincerely vnútorný pokoj. Texty často znejú ako afirmácie, odkazujú na naplnenie predchádzajúcich túžob a zmenu priorít. Dielo je koncipované ako séria úprimných listov – k mame, synovi, partnerovi i samej sebe. Zraniteľnost tu pôsobí ako klúč k uzavreniu kapitoly a s ľahkostou sa posúva ďalej.
Dumama balansuje na rozhraní hudobných prístupov – žiaden neťaží zo svojej inakosti. Jednotlivé vrstvy oplývajú vlastným charakterom a nakoniec spoločne upadajú do ambientných útlmov, ktoré nechávajú v hlave doznieť rytmickú hypnózu.
Síla Peaches je především v pár větách, kterými dokáže předat své postoje a hodnoty.
Mark Clifford a Sarah Peackock, ktorí v súčasnosti stoja za projektom Seefeel, prinášajú po nedávnom reštarte nový album s názvom Sol.Hz, ktorý sa vracia k snovej estetike shoegaze asimilovanej do elektronickej hudby.
Putna jde jako průvodce mimo proud a je proti němu osoba nanejvýš vhodná, dostatečně erudovaná i břitce sarkastická, přičemž čtenáře stále dokáže zahrnout tipy na místa, která by správný „antiturista” v Římě neměl vynechat.
Remdik vždycky působili trochu jako kapela, která zároveň buduje i paroduje vlastní mytologii. Straight edge skinheadi ze Žiliny, „netradiční rodina“, parta nepokrevních bratrů pohybujících se na legálních i méně legálních frontách, oi! a hardcore přetavený do směsi pouliční agresivity, humoru, provokace a až podivně upřímného moralismu.
Režisérovi se navzdory snaze nedaří vytvořit dojem, že existuje, byť jen drobná, šance, že mezi postavami brzy nedojde k usmíření.