Filmár a hudobník Jan Foukal nasadzuje ružovejšiu optiku a v novom filme dokumentuje silnejúce priateľstvo s Albertom Romanuttim, frontmanom Bert & Friends.
Na obdobie pandémie dnes už ľudia s pomerne čerstvou pamäťou spomínajú neradi. Nedá sa tomu ani veľmi čudovať, keďže dlhé mesiace v nedobrovoľnej domácej izolácii pre väčšinu znamenali obdobie nudy, frustrácie, smútku a neistoty. Filmár a hudobník Jan Foukal však na toto obdobie nasadzuje ružovejšiu optiku a vo svojom novom filme voľne dokumentuje silnejúce priateľstvo s Albertom Romanuttim, frontmanom kapely Bert & Friends. Náročným obdobím sa tak film pomáha preklenúť mapovaním covidom podmienenou bromance.
Sami doma pri tom vôbec nezačína brnkaním na šťastnú notu. Pandemické obdobie autor vníma ako obmedzujúci element znemožňujúci si život užívať plnými dúškami v obklopení rovnako zmýšľajúcich ľudí. Šedú realitu podtrháva aj to, že Albert sa k Janovi sťahuje krátko po rozchode s priateľkou. Albertovi sa tak u Jana nenaskytá iba priestor na bývanie, ale predovšetkým priateľské ucho a náruč. Jan, aj keď nie vždy dokáže poskytnúť patričnú radu, pre Alberta nachádza minimálne pochopenie, nakoľko sám žije ako rozvedený otec dvoch detí. Ich podobný osud sa vo filme pretavuje do horko-sladkých večerných filozofických lamentácii pri sviečkach a pive.
Náhly nadbytok voľného času a surreálnu povahu vlastnej situácie pretvárajú do hudobných kompozícií. Výsledkom spoločnej práce a kontrastných osobností sú zaujímavé piesne kombinujúce Albertovu nápadnosť a Janovu sentimentálnu recitáciu.
Jednotlivé výjavy a situácie zo spoločného nažívania režisér zachytáva kombináciou niekoľkých postupov. Niekedy kamera ostáva ležať nehybne a iba zaznamenáva každodennosť v byte. Inokedy ju Albert alebo Jan chytajú do rúk a práve v týchto záberoch sa zväčša divákovi dostáva emočne najsilnejších scén. Takýto postup nevyhnutne závisí od dramaturgických rozhodnutí režiséra. Je preto dôležité si uvedomiť, že film viac než kohézny obraz ponúka pestrú mozaiku skôr nenadväzujúcich momentov. Foukal tak so Sami doma ponúka osobnú a štylizovanú dokumentáciu svojho súboja s izoláciou a neodlúčiteľnej roly, ktorú predstavuje bromance s Albertom.
Sami doma je vo finále pomerne zaujímavým svedectvom doby, v ktorej vznikal. Svedectvom je veľmi osobným a nosí si so sebou príbeh priateľstvá dvoch mužov, ktorí spolu uzavretí, otvárajú svoje vnútra sebe navzájom a svetu prostredníctvom svojej hudby. Príbeh je vo svojom jadre univerzálny a vo Foukalovom podaní stojí za to vidieť.
Popkultura ovlivňuje naše volby možná déle a intenzivněji, než jsme si ochotni připustit. Hrdinové obrazovek nám „nenápadně“ radí, jak se oblékat, co jíst, jakým práškem prát prádlo, jakým vozem jezdit a kam se vydat na dovolenou.
Každé její album představuje nejen umělecký posun, ale taky autentický záznam dospívání v jeho nejintimnější podobě. Komentovaná diskografie.
Ďábel nosí Pradu, Konkláve, Hunger Games nebo Spotlight. Ale také nadšenecká Žranice, kterou Stanley Tucci spolurežíroval a podílel se i na jejím scénáři, nebo povedená gastro komedie Julie a Julia, kde s velkou elegancí, vášní a náklonností k věci ztvárnil podporujícího manžela ikony amerických televizních kulinářských shows Julie Child.
Aktuální alba jsou plná zašlých sluncí, stejně jako bezprizorních nadějí, dojde na explicitní slovník ostrovních humoristů, i éterické zurčení, které je ve skutečnosti páráním tělesných útrob bez závislosti na genderu. Silný týden.
V kuchařkách navzdory rozšířeným představám nejde o recepty. Knihy o vaření jsou pořád především knihami — a za všeho nejvíc záleží, jestli dokážou vytvořit svébytné univerzum. Člověk si musí kuchařku obydlet, pochopit její vnitřní logiku, morálku, nechat se omámit vypravěčem, aby si z ní mohl něco odnést. Aby v něm vskutku zůstalo i něco z ingrediencí a postupů, na nichž to údajně celé stojí.
Radio fm, edice sváteční počas rýchlej jazdy. Říkal taky někdo okurková sezóna?