Bsí: Vždy robiť niečo iné

Jedným z nenápadných, ale veľmi zaujímavých kapiel na letošnej Pohode budú Bsí. Najlepší priatelia Stilla a Julius sú hudobne ťažko zaraditeľní napriek klasickej zostave bicích, basy, klávesov či hlasovej ekvilibristike. V hudbe sa venujú ťažkým témam, ale svoje vtipné a pohodové povahy zaprieť nedokážu. Veď kto už by kapelu nazval po autobusovej stanici v Reykjavíku ako najhoršom mieste na celom Islande?

Mať kapelu na Islande vyzerá odtiaľto často tak jednoducho. Je to naozaj také?

Silla: Je treba vziať viacero faktorov. Jedným z nich môže byť to, aká malá je naša populácia, takže pestovanie úzko prepojených komunít a nájdenie si svojich ľudí je pomerne jednoduché, a založenie kapely alebo projektu je niečo, čo radi spravíte so svojimi priateľmi. A možno je to preto, že nemáme čo iné na práci, alebo možno preto, že lepšie komunikujeme svoje myšlienky a pocity prostredníctvom umenia. Tak či onak, celkovo to je veľmi jednoduché: robte čokoľvek, robte chyby, veci sa nakoniec vyriešia. Tiež sa z našich skúseností dá povedať, že tu takmer neexistuje pocit konkurencie – všetci sme v tom spolu, podporujeme sa, čo je tiež veľmi povzbudzujúci prvok.

Ako ste sa dali dokopy?

Julius: Najprv z nás boli priatelia a až potom sme založili kapelu. Vďaka Reykjavíku a malej hudobnej scéne je zvyčajne len otázkou času, kedy niekoho stretnete. Pol roka po tom, čo som sa presťahoval na Island, sme sa stretli na koncerte v experimentálnom klube Mengi.

Počuť klišé, že keď tráviš dlhé zimné mesiace v tme a šere, tak produktom musí byť smutná a depresívna hudba.

Silla: To je také typické tvrdenie opisujúce medzinárodný pohľad na islandskú hudbu a v istom zmysle je to možno aj pravda. Nevidieť svetlo počas polovice roka a potom nemať noc počas tej druhej pravdepodobne formuje všetky naše duševné stavy, tak či onak.

Žijeme desivé časy plné agresie a zvláštnych situácií, napriek skutočnosti, že môžeme robiť toľko vecí a na dosah máme všetko. Vkladáte to do svojej hudby, alebo máte to šťastie a dokážete to ignorovať?

Julius: Toto sú naozaj zvláštne a desivé časy, najmä politicky. Napriek tomu máme aj veľké šťastie alebo skôr privilegium, že žijeme v častiach sveta, kde je mier.

Toto všetko sa tak či onak premieta aj do našich piesní. Je v nich veľa hnevu a smútku zo stavu sveta, patriarchátu, kapitalizmu, násilia, rasizmu...

Bol najprv váš názor na negatívne veci a potom ste ich začali implementovať do hudby, alebo nie?

Silla: Nuž, ako s väčšinou priateľov, veľa sa rozprávame o všetkých druhoch nespravodlivosti a nerovností vo svete, alebo v našich vlastných komunitách, a to nevyhnutne preniká aj do našej hudby. Umelecký spôsob nám pomáha pochopiť a nájsť zmysel vo svete, v ktorom žijeme, vyjadriť obavy a dúfame, že dokážeme ovplyvniť zmenu alebo aspoň začať dialóg.

VIDIEŤ NOVÉ MIESTA

Čo bolo prvým impulzom, že ste začali hrať spolu?

Julius: Spočiatku sme chceli založiť punkovú kapelu a hrať na nástroje, na ktorých sme predtým nehrali. Takže sme sa jednoducho stretli v R6013, v nahrávacom štúdiu nášho priateľa Ægira, napísali sme pár piesní a krátko nato sme odohrali prvý malý koncert v tom istom priestore.

Viete zaradiť svoju hudbu do nejakých zo škatuliek? Počujem v tom postpunk...

Silla: Na túto otázku sme vždy ťažko odpovedali a podvedome sa vyhýbame označovaniu našej hudby. Často sa cítime akoby bezžánroví, jednoducho tvoríme hudbu a nechávame na iných, aby si vytvorili názor na náš štýl.

Viete pomenovať zmeny podmienok pri komponovaní svojich EP? Je to skôr drill a hľadanie alebo vedia prísť inšpiračné kopance, ktoré rýchlo prinesieš na skúšku?

Silla: Zvyčajne tvoríme na skúške – improvizujeme na bicie a basu a vytvárame melódie, a ak sa nám niečo z toho páči, ďalej na tom pracujeme. Občas prinesieme na skúšku inšpiráciu, basovú linku, rytmus bicích alebo nejaký pocit, a pracujeme na tom.

Existuje už predstava o albume?

Julius: Tancujeme na hranici toho, čo sa v hudobnom svete očakáva. Už nás dosť nudí všetko, čo sa riadi nejakou priemyselnou alebo kapitalistickou logikou, takže je zábavnejšie vždy robiť niečo iné, než čo by sa očakávalo alebo odporúčalo.

O čom snívate a premýšľate, keď netvoríte hudbu? Je možné myslieť na niečo iné?

Silla: Kapela je vec, ktorá vás pohlcuje. Vášeň na plný úväzok. Ale myslím, že niekedy premýšľame aj o tom, čo si uvaríme na večeru, alebo hľadáme spôsoby, ako dosiahnuť svetový mier.

Ako sa cítite, keď prídete hrať mimo svojej krajiny?

Julius: Hrať na rôznych miestach a v rôznych častiach sveta je to najvzrušujúcejšie! Vždy je to iné a vždy je to obrovský dar, že sa môžeš spojiť s novými ľuďmi, vidieť nové miesta a zdieľať spoločné chvíle. Veľmi sa tešíme, že tento rok budeme hrať na Pohode!