Muro | Články / Recenze | 08.09.2013
Čo je najväčšou záhadou na tomto diele, sa netýka procesu realizácie, ani dídžejov zoskupenia. Najzáhadnejším faktom sa stáva podozrivo vlažná pozornosť zo strany poslucháčov. Kde to väzí, že tejto divej odrode indietronického glitch hopu sa ušlo toľko exaltovaných bliakaní o neoriginálnom nástupe na scénu?
Nuž, dnes z niekdajšej pätice trojica Ooah, Boreta a edIT, ktorí sa ušľachtilým krížením elektronických vplyvov dopracovali za štyri roky k debutu, o ktorom je tu reč, si dovolila inšpirovať sa losangeleskou, teda domácou beat scénou. Počastovali tým niekoľkých silných fanúšikov tejto kultúry, ktorá im vzápätí vystrčila nemálo odmietavých prostredníkov na všetkých frontoch. Nespravili nič také, čo by nebol spravil Flying Lotus, ozývalo sa. Toto je veľmi slabý výkon, prikykovali iní.
Čas plynie; ubehli tri roky od doby, čo sa na hladinu on-line zinov vyplavila zdochlina na cti utrhaného počinu, a všetko je – aspoň pre mňa – inak. Nespomínam si, koľkokrát som presne čítal výroky pojednávajúce o zhola nulovej estetickej hodnote Drink the Sea. Prevažne boli podopierané nízkou originalitou, sťažnosťami na skromné vybočenia, ktoré by nejako okorenili robotický sound, narážky a urážky na podprahovú evidenciu wonky a tak ďalej a tak podobne. Stále sa márne snažím prísť na to, v čom tkvie taký pretlak nespokojnosti. Pretože, na počudovanie, Drink the Sea si popri drvivej väčšine nahrávok kultivovanej odrody glitch hopu nepestuje imidž na prietrži samplov a neuveriteľne pozornosť odvádzajúcich vsuvkách. Keď si americkí Hui, Dui a Lui nastavia na začiatku atmosféru horúcej tropickej noci, pôjdu do nej stále hlbšie a hlbšie, až dokým sa v nej stanú neviditeľnými. Na moje obrovské prekvapenie, žiadne preplácané tropical efekty sa nekonajú. Všetko sa rezko kolíše medzi inštrumentálom a priliehavo krojeným taktom dubstepu. Toto chce nekresťansky dobré audio!
Vnútorný hlas sa beštiálne rozbíja a otvára expedíciu do tmavých kopcov nočného predmestia. Vyhovuje mi spodná poloha, ktorá poskytuje bohaté možnosti a preväzuje vyslovene každú sekundu do ucelenej minutáže. Tesne za jej polovicou sa zaskvie hlas elektronickej umelkyne Swan, ktorá za normálnych okolností vystupuje predovšetkým so zoskupením Pair of Arrows. S precíteným, mierne ublíženým hlasom sa vkráda do neprerušovaných glitchov a bass dropov pri interpretovaní jemne cynického a trpko melancholického textu o nádejnej náprave vzťahu. Je nutné uznať, že po opakovanom počúvaní sa začnú aranžmány jeden na druhý ponášať, no viem si živo predstaviť, ako rozhádzaný by bol výsledok, keby tak tomu nebolo. Na Drink the Sea mi nechýba ani (twee) skwee, ani viac škrabkavého wonky a vonkoncom ani kontinentálny house. Všetko je v ňom posadené tak, aby to bolo akurátne heavy.
Podľa všetkého bolo to rozhorčenie len planým poplachom. Drink the Sea sa triezvo drží svojich zásad a s výnimkou mathrockových stredných polôh príliš neriskuje. Nebol by som mal za zlé tým, ktorí tvrdia, že beatom na zmieňovanom albume chýba hlbšia myšlienka, keby mi objasnili, v ktorom inom môžem niečo také nájsť. Kontemplovať pri dubstepe je totiž vždy to pravé.
The Glitch Mob – Drink the Sea (Glass Air Records, 2010)
www.theglitchmob.com
Veronika Tichá 15.05.2022
Přestože jsou texty poměrně negativní, nevyzařuje z nich beznaděj, ale všechny emoce se dostávají ven a nebojí se být divoké, průbojné a drsné.
Michal Pařízek 08.05.2022
Theon Cross je členem Sons of Kemet nebo Seed Ensemble, v posledních letech shodně nominovaných na Mercury Prize, spolupracuje s Nubyí Garcia, Mosesem Boydem nebo rapperem Kanem.
Michal Pařízek 26.04.2022
Dionysus působí zcela jinak, aniž by Lisa Gerrard a Brendan Perry, jehož podivuhodné zájmy a potěšení jsou za nahrávkou cítit zejména, ztratili cokoli ze svého umu, stylu nebo elegance.
Tomáš Kouřil 19.04.2022
S novou nahrávkou vytanou vzpomínky na druhou půli nultých let. Sociální sítě neexistovaly, na koncerty se chodívalo na kapely, ale i jen tak potlachat...
Filip Švantner 11.04.2022
Helms Alee... To nie je len nostalgia za skvelým katalógom Hydra Head a za časmi, keď hardcoreové kapely zo Seattlu vydávali jeden nadčasový album za druhým.
Jiří V. Matýsek 02.04.2022
Hvězdná pěchota je klasika, kterou překryla její filmová adaptace, a nové vydání nakladatelství Argo ji tak u nás může vrátit do oběhu.
Jiří Přivřel 01.04.2022
Hudební inspirace řekou jako omílané téma? V tomto případě to rozhodně neplatí.
Ema Klubisová 17.03.2022
Na prvý pohľad pôsobí Glitch Princess ako syntéza ranej tvorby Grimes, estetiky Chromatics a minimalistickej výpravnosti ambientu.
Veronika Tichá 15.03.2022
VDYD vydávají první album s názvem Carousel a s ním novou nálož zasněných kytarových riffů a jemných melodií s texty plnými nostalgie, smutku, ale i radosti a naděje.
Eva Mrázková 09.03.2022
Něžnost, intimita, ale také odhodlanost a rozjímání nad věcmi, které už nikdy nebudou jako dřív. To vytváří atmosféru provázející sólový debut Observatory od Aeon Station.