Disharmonická mexická výprava (Frida Viva La Vida)

Frida Kahlo je jednou z najznámejších mexických predstaviteliek umenia minulého storočia. Najnovšie spracovanie jej vratkého osudu prichádza od oceňovaného talianskeho fotografa a režiséra Giovanniho Troiloa. Téme umelcov sa vo svojej tvorbe už venoval, a to v dokumentoch ako William Kentridge: Triumphs and Laments (2016) či Monetove lekná – mágia vody a svetla (2018). S Frida Viva La Vida sa jeho autor vracia k maliarkiným koreňom priamo do jej rodičovského domu v Mexiku.

Modrý dom, kde sa Kahlo narodila, je sprístupnený verejnosti ako múzeum. Snímka spovedá ženy, ktoré ho vedú, a práve ony sú sprievodkyne hlavným dejom. Ten využíva viacero foriem. Autentické zábery zo života Kahlo sú časti navodzujúce záujem a obdiv k dielu umelkyne. Naratívne hľadisko narúšajú scény dvoch dievčín hrajúcich ju samotnú. Jedna z nich reprezentuje Fridu zmáhanú bolesťami a druhá je zobrazením jej umeleckej duše. No čo zapôsobí na vývoj rozprávania znepokojujúcim dojmom, je nevysvetliteľný príchod ďalšej rozprávačky zachytenej v strede akejsi miestnosti. Vo výsledku to celé pôsobí nekonzistentne, vytvára chaotickú koncepciu.

Je možné sledovať atmosférické pohľady na krajinu, zrnité spomienkové zábery zo života umelkyne či megalomanské prostredie Ameriky, ktoré pripomína, ako veľmi ju Kahlo neznášala. Kamera dokonca rozlišuje aj zachytenie dvoch typov Kahlo. Čiernobiele obrazy trpiacej Fridy, ktorá sa zdržiava doma, striedajú scény s farebným prostredím tancujúcej dievčiny. Vizuálne a kompozične tu nie je čo vytknúť, no obsahová stránka je na tom horšie. Zarytejší fanúšik získa minimum nových informácií a človek, ktorý vidí daný námet rozpracovaný po prvý krát, dostane len hrubú predstavu o výnimočnosti Kahlo.

Hlavná hrdinka je tu vykreslená ako silná žena bojujúca s ťažkým zdravotným stavom. Svoje fyzické utrpenie dokázala pretaviť do výtvorov, ktoré sa ešte počas jej života stali cenenými. Na jej slávu poukazuje fakt, že sa presadila aj popri svojom mužovi Diegovi Riverovi, prominentnému maliarovi. Napriek tomu dokument nejde ani v jednej oblasti do hĺbky. Zbiera všeobecné poznatky jej ľudského údelu, ktoré napokon iba zliepa dokopy. Mohla by to byť pútavá expedícia jednou nevšednou životnou cestou, ak by nebola konštantne prerušovaná zbytočnými zábermi primárne nesúvisiacimi s dejom. Snímka ako celok nevyznieva vťahujúco, je zdĺhavá a nesúrodá.