Kurzel sa vydal na riskantnú cestu, keď sa rozhodol s pochopením preskúmať osobnosť a život Martina Bryanta, ktorý je zodpovedný za masaker v Port Arthur.
Filmári spracúvajúci tému duševných porúch to mali vždy ťažké. Presvedčivé vyobrazenie osobnosti trpiacej mentálnym postihnutím chce veľkú dávku empatie a citu. Tvorcovia nezriedka dospejú k infantilizácii, stigmatizácii, alebo z duševných porúch vytvárajú senzáciu. Vidieť najnovší film Justina Kurzela znamená uistenie, že takto zložitú tému sa dá s trochou citu spracovať úctivo a vierohodne.
Kurzel sa vydal na riskantnú cestu, keď sa v Nitram rozhodol s pochopením preskúmať osobnosť a život Martina Bryanta, ktorý je zodpovedný za masaker v Port Arthur. V roku 1996 Bryant v Tasmánii zabil 25 ľudí. Film však nezaujímajú ani tak udalosti toho dňa, ale to, čo ho k takému skutku viedlo. A to je dobre.
Martin Bryant bol odmalička postavený mimo spoločnosť, šikanovaný a dokonca ho vlastná matka nazývala „pomalým“. V dospelosti nemá žiadnych kamarátov a mama ho neustále kritizuje a nechápe. Lásky sa mu tak dostáva iba od otca, ktorý však jeho výchovu nezvláda. A potom je tu Helen. Postaršia herečka na dôchodku, s ktorou si Bryant vytvorí jedinečné puto. Ona je jediná, ktorá ho nevidí ako „divného,“ ale „výnimočného“. Protagonistu tak máme príležitosť vidieť možno po prvýkrát skutočne šťastného a ukazuje sa, že je plný lásky a citu. Nie je spojlerom, že ich vzťah dopadne tragicky, kvôli Bryantovej neschopnosti predvídať dôsledky svojich činov.
Tragédia spustí kolotoč devastujúcich udalostí. Chýbajúce pochopenie a podpora, pomerne ľahký prístup k strelným zbraniam a strata tých najbližších nakoniec dospeje k tomu, čo sa do novín zapísalo ako Masaker v Port Arthur. Kurzel nechcel týmto filmom ospravedlňovať Martinovo správanie, ani zaňho hľadať vinníka. Nitram sa snaží na komplikovanú osobnosť protagonistu nahliadať s pochopením a s patričným odstupom. Na veľa otázok ponúka odpovede a na tie, na ktoré odpovede nemá, necháva otvorené. Prečo hlavnú postavu fascinuje násilie? Skutočne si užíval bolesť vlastnej matky?
Nitram je učebnicovým príkladom toho, ako sa s duševnými ťažkosťami filmársky vysporiadať. Film neprahne po našej sympatii (či antipatii) k hlavnej postave, nesnaží sa na jeho správanie ponúkať vysvetlenie. Ponúka však pochopenie. Niečo, čomu sa Bryantovi dostalo len zriedka. A v neposlednom rade pripomína to, že za titulkami v novinách sa skrývajú ľudské príbehy. Nech sú o komkoľvek.
Popkultura ovlivňuje naše volby možná déle a intenzivněji, než jsme si ochotni připustit. Hrdinové obrazovek nám „nenápadně“ radí, jak se oblékat, co jíst, jakým práškem prát prádlo, jakým vozem jezdit a kam se vydat na dovolenou.
Každé její album představuje nejen umělecký posun, ale taky autentický záznam dospívání v jeho nejintimnější podobě. Komentovaná diskografie.
Ďábel nosí Pradu, Konkláve, Hunger Games nebo Spotlight. Ale také nadšenecká Žranice, kterou Stanley Tucci spolurežíroval a podílel se i na jejím scénáři, nebo povedená gastro komedie Julie a Julia, kde s velkou elegancí, vášní a náklonností k věci ztvárnil podporujícího manžela ikony amerických televizních kulinářských shows Julie Child.
Aktuální alba jsou plná zašlých sluncí, stejně jako bezprizorních nadějí, dojde na explicitní slovník ostrovních humoristů, i éterické zurčení, které je ve skutečnosti páráním tělesných útrob bez závislosti na genderu. Silný týden.
V kuchařkách navzdory rozšířeným představám nejde o recepty. Knihy o vaření jsou pořád především knihami — a za všeho nejvíc záleží, jestli dokážou vytvořit svébytné univerzum. Člověk si musí kuchařku obydlet, pochopit její vnitřní logiku, morálku, nechat se omámit vypravěčem, aby si z ní mohl něco odnést. Aby v něm vskutku zůstalo i něco z ingrediencí a postupů, na nichž to údajně celé stojí.
Radio fm, edice sváteční počas rýchlej jazdy. Říkal taky někdo okurková sezóna?