Fenomén revolty voči systému (Papierový dom)

Netflix produkuje návykové seriály, no Papierový dom od španielskeho tvorcu Álexa Pina sa už prvým vzhliadnutím odlišuje tromi špecifickými symbolmi – červenými overalmi, maskami so Salvadorom Dalím a vlastnou hymnou, piesňou odporu a antifašistického hnutia Bella Ciao. Napínavé dielo má za sebou štyri úspešné sezóny, piata, zároveň posledná séria vychádza tohto roku. Má vyjasniť otázku: vyhrá banda zlodejov pod taktovkou geniálneho Profesora, alebo polícia?

Tajomný a introvertný muž, ktorý sa dáva oslovovať Profesor (Álvaro Morte), predstavuje skupine kriminálnikov plán dokonalej krádeže, počas ktorej nebude nikto okrádaný. Súčasne vymenuváva striktné pravidlá – žiadne vzťahy, žiadne vraždy, a najmä žiadne mená. Lupiči sú pomenovaní podľa názvov miest, rozprávačkou príbehu je neskrotná Tokyo (Úrsula Corberó). No idea začína stroskotávať už v úvodných častiach. Počas lúpeže často zlyháva ľudský faktor, ovplyvnený a znásobený španielskym temperamentom. Dej sa vždy prepína do minulosti, kde Profesor ozrejmuje, ako danú situáciu vyriešiť, nech sa javí akokoľvek bezvýchodisková. A práve prešpekulovanosť detailov a neočakávanosť scén povyšuje Papierový dom na viac ako len obyčajné mapovanie lúpeže.

V dokumente Papierový dom: Fenomén tvorcovia priznávajú, že základnou esenciou seriálu je emočná stránka postáv, apelovanie na ich slabé miesta a skutočnosť, že aj vycvičení zlodeji tu veľakrát podliehajú vášniam, prekvapivým okolnostiam a boju s časom. Seriál je zámerne natočený tak, aby sa sympatizovalo so stranou tých zlých, pričom každý z nich postupne odkrýva vlastný príbeh, a tak sa z kriminálnikov stávajú humánne bytosti. To umocňujú chladní, vysokopostavení vyšetrovatelia a neznesiteľná postava rukojemníka Artura Romána (Enrique Arce), ktorý sa silou-mocou zo seba snaží vytvoriť hrdinu.

Neobyčajnosť Papierového domu tkvie v mixe žánrov akčného krimi a romantickej drámy, založenej na spontánnosti ľudskej povahy a charakteristickosti postáv. Pomáha tomu ľahko zapamätateľný výber znakov, kde červené oblečenie, symbol krvi, dravosti a agresie, ostro kontrastuje s temným prostredím a dotvára už tak dosť napätú atmosféru. Formujú sa situácie, kedy vlastne nie je zrejmé, či zlí sú naozaj zlými, a naopak, zdá sa, že nič nie je čierno-biele. Nasekané tempo deja a mrazivé kľúčové momenty v spojení s intenzívnym soundtrackom od Ivana M. Lacamara a Manela Santistebana postupne menia premyslenú lúpež na vojnu proti nastaveniu celého systému. A Papierový dom sa stáva zosobnením revolty voči iracionalite a skorumpovanosti vedenia štátu a spoločnosti.