Josip Šustić (Dark Tree Bark): Ničením prírody ničíme aj seba

Vzdušným a dobrodružným smerom od roku 2017 kráča post-metalová pätica zo Záhrebu k atmosférickým, temným aranžmánom. Dark Tree Bark je kapela zložená z ostrieľaných muzikantov tamojšej scény a nevznikla preto, aby bola hlasná, ale aby zarezonovala hlboko pod povrchom a preskúmala pestrosť svojho hudobného arzenálu. V ich tvorbe sa spája jemnosť post-rocku s drsnosťou alternatívneho jazzu a pomyselnou zvukovou priestrannosťou, ktorá na svojej výpravnosti nerobí žiadne kompromisy. Každý track má nad šesť minút a síce do rádia pravdepodobne nepoputuje, no spovedaný Josip Šustić by odporučil vypočutie si albumu ako jednoliateho celku.

Debutový album Kameni spavač sa formoval v hlave Josipa z ozvien kapely bývalej Juhoslávie Indexi, pričom odkazuje aj na tvorbu bosnianskeho básnika Maka Dizdara a jeho rovnomennú básnickú zbierku. Hudba Dark Tree Bark znie ako prechádzka tmavým balkánskym lesom, cez ktorého listy sa človek snaží zachytiť trochu svetla. Ako vravel aj Josip, najdôležitejšia je atmosféra, koncept príde až potom.

Album zaujme na prvý pohľad cover artom. Kto je tá žena a aký je jej príbeh?

S chalanom z jednej záhrebskej kapely sme sa snažili nájsť niečo, čo by bolo blízke téme albumu. V preklade je jeho názov kamenný spáč, čo je vlastne referencia na bosnianskeho básnika Maka Dizdara, ale aj našu ešte juhoslavskú kapelu Indexi, ktorá brala a reinterpretovala jeho tvorbu napríklad v albume Modrá rieka. Je to jedna z mojich obľúbených kapiel bývalej Juhoslávie.

Ten cover vlastne ukazuje pozostatky civilizácie a kamenný spáč je niečo ako jej epitaf. Reprezentuje postapokalyptický moment, kedy ostaneš iba s tými pozostatkami, akoby sme išli zlým smerom a toto je to, čo ostane. Žena stelesňuje matku prírodu. Tiež sa mi veľmi podobá na Pannu Máriu.

Bol si ovplyvnený Dizdarom aj mimo vizuálnej stránky?

Tá referencia sa týka coveru a názvu, hudby až tak nie. Ale pri tvorbe albumu som počúval Modrú rieku a snažil sa nájsť tú správnu atmosféru. Napríklad track Mrkla Šuma je v takom duchu, že ich tam môžeš počuť.

Chcel si vytvoriť konceptuálny album?

Chcel som vytvoriť dobrodružný album. Mal som nápad na prvé tri pesničky s fokusom na prírodu, psychózu a finálne uvoľnenie. Posledný track Fjord je venovaný miznutiu fjordov a krás prírody. Metaforicky album ukazuje, ako sme v bode zlomu, kedy ničíme prírodu aj seba samých a všetci sme v stave snívania podobne ako v Matrixe. Nevidíme, čo je reálne a dôležité.

Končí to ale dobre, tak to je vlastne celkom optimistické nie?

Hej, ale na konci už je väčšinou príliš neskoro.

KULTÚRNE ROZDIELY A SPOJENIA

Keď si spomínal Pannu Máriu, napadol mi klip k tracku Sanjarenje, ktorý je tiež plný symboliky. Bolo to zámerné?

Až tak nie, pretože ten klip mal pôvodne vyzerať inak, no predstaviteľ protagonistu príbehu sa nemohol dostaviť, a tak sme museli vytvoriť niečo nové. Mali sme iba hlavného hrdinu a príšeru na štýl Wendiga, tak sme zmenili tematiku. Natočili sme to v Gorskom Kotári, kde som pracoval ako učiteľ gitary. Chcel som, hlavne, aby to súviselo s prírodou.

Je to tam cítiť. Všeobecne mi vaša hudba znie ako prechádzka tmavým lesom. Je pre teba dôležitejšie zachytiť atmosféru, alebo dystopické posolstvo?

Atmosféru. Posolstvo rád nechávam otvorené interpretácií, pretože aj keď som sám skladal, nevedel som čo presne bude tým posolstvom – prišlo to naraz a spolu.

Pracuješ s chorvátskym folklórom, alebo vplyvmi krajiny a jej histórie všeobecne?

Som síce inšpirovaný chorvátskym folklórom, no v tejto tvorbe ma asi najviac ovplyvňuje Škandinávia, vikingovia a tak. Počúval som veľa ich metalu, napríklad album Storm Corrosion bol pre mňa veľkou inšpiráciou alebo aj nórsky jazz. No keďže hrám aj v inej chorvátskej kapele, ktorá z folklóru vychádza, snažil som sa vzdialiť od toho, že keď od niekadiaľ pochádzam, musí moja hudba obsahovať elementy toho folklóru. Proste nebyť limitovaný domácou kultúrou lebo aj tak je všetko prepojené. Viac ma priťahujú veci z vonka. Myslím ale, že škandinávska a slovanská kultúra toho majú veľa spoločného.

Postráda chorvátska scéna niečo, čo škandinávska má?

Máme tu cool kapely, no nemáme také klubové zázemie. Stáva sa, že keď prídu zahraničné kapely, dostanú zaplatené lepšie ako tie domáce a myslím, že tento problém je všade, no vyvíja sa. Scénu tu však nie je konzistentná.

Ako by si ju popísal?

Ide smerom k popu, indie, viac alternatívnu hudbu je ťažko predať.

Alebo aj pravidelne napĺňať klub.

Možno o tom neviem dosť, aby som o tom hovoril, ale povedal by som, že hlavne po korone už ľudia nechodia tak často. Iné je to na festivaloch, ale tam sa zameriavajú na špeciálne publiká. Rjeka je napríklad chorvátske centrum metalu, kedysi to bol Split, a Záhreb je hlavné mesto s veľa typmi muziky. Máme tu ale kamarátsku scénu, tak je všetko prepletené.

To mi pripomína, že som minulý rok robila rozhovor s kapelou Nemeček, ktorí majú tiež podobne temnú atmosféru. Je na scéne povedzme inklinácia alebo priestor pre tento vibe?

Leo Beslać od Nemečka hrá aj u nás, poznáme sa z umeleckej školy, keď sme ešte ani nemali šancu vedieť, že spolu budeme v kapele. Nemyslím si ale, že je na scéne veľa metalových kapiel, ktoré pracujú týmto tmavým, atmosférickým, vzdušným smerom, skôr psychadelické alebo stoner.

PRE INŠPIRÁCIU VON

Je pre teba vizuálna stránka rovnako dôležitá ako tá hudobná?

Nemám rád trend vzťahovania všetkého k vizuálom, aj keď som v ňom tiež a ako umelec tomu nemôžem uniknúť, ak sa chceš dostať k publiku. Myslím, že ľudia sa viac sústreďujú na vizuál, hlavne marketing. Najradšej by som bol, keby sa to trochu vráti a človek si kúpi vinyl, na posedenie si ho vypočul a nepreskakuje, nescrolluje.

Podobný trend je aj v skracovaní obsahu.

Keď som ukazoval songy v našom labeli, povedali mi: okej, ale tu nie jediný song kratší ako šesť minút, ako to mám zobrať do rádia? Je mi to jedno, lebo to nie je podstatné, vnímam to skôr ako bonus.

Neberieš do úvahy, aby ten song bol aj predajný a zapadal do rámca toho, čo priemysel chce?

Keď som pracoval na nových veciach som si vravel, že nemôžem ísť nad päť minút a potom sa iba pozastavil, že prečo o tom vôbec rozmýšľam. Veľa z nás je tým frustrovaných. Prečo by sme sa mali obmedzovať dostatočne na to, aby sme boli súčasťou spoločnosti? Možno z toho raz vzíde niečo dobré a ľudia si uvedomia aké to je neprirodzené, no myslím, že to je menej problém priemyslu ako práve spoločnosti.

Akú vidíš budúcnosť?

Vnímam, že toho aj mladí začínajú mať dosť a dúfam, že ich začne otravovať aj Instagram, Tiktok a podobne. Pracujem v škole a vidím, že tie deti strácajú sústredení po pätnástich minútach. Pomôcť mladším generáciám naučiť sa obmedziť telefón je niečo, na čom by sme mali všetci pracovať, pretože oni k tomu nemali prístup tak postupne ako my starší.

Byť dnes mladým, znamená byť chronicky online.

Áno a to je skvelá téma na postapokalyptický album. Človek ani nemusí hľadať inšpiráciu, stačí sa pozrieť vonku na okolitý svet.

Bude to mať Dark Tree Bark na zozname plánov do budúcna?

Sme teraz v dobrom dobe, kedy kapela proste dýcha a robí hudbu z materiálov, ktoré má a počúva, čo kto spravil. To je dobrý odrazový mostík. Chceme, aby ten proces bol organický a nesilil témy lebo potom sa mi stane, že nič nerobím, iba rozmýšľam nad konceptom.