Kto je to monštrum? (Teddy)

Filmy o premene človeka na vlkolaka sú skoro také staré ako kinematografia sama. Práve vďaka tomu je skvelé vidieť u tvorcov odvahu priniesť do takto špecifickej témy invenciu a vlastnú tvár. Podarilo sa to minulý rok na festivale v Cannes súrodeneckej režisérskej dvojici Ludovic a Zoran Boukherma. Ich poňatie príbehu je na jednu stranu na akciu skromnejšie, no na druhú prekypuje originalitou, podprahovým humorom a prekvapivým sociálnym komentárom.

Ako názov filmu prezrádza, protagonistom je dospievajúci chalan Teddy, ktorý si po problémy nechodí ďaleko. Spočiatku pôsobí veľmi nesympaticky. Svojim nezáujmom o zabehnuté konvencie a nedostatok disciplíny sa stavia do pozície izolovaného vyvrheľa, dospelí a rovesníci Teddym opovrhujú a on si len ťažko získava seriózne zachádzanie. Perfektne však funguje to, že zatiaľ čo na prvý pohľad rovnako ako dedinčania Teddyho zavrhneme, po nakuknutí do jeho každodenného života spoznávame jeho pravú tvár. Zisťujeme, že v skutočnosti ide o láskavého mladíka, ktorý by pre svoju priateľku Rebeccu spravil čokoľvek a sám to doma nemá najľahšie. Žije totiž s dvomi postihnutými príbuznými, o ktorých sa tiež stará svedomito a s láskou.

Problém prichádza krátko po tom, ako sa v dedine objaví záhadná šelma. Teddy sa s ňou dostane do potýčky a po uhryznutí začne prechádzať lykantropiou. Film si od tohto momentu začne okrem béčkovej hororovej kinematografie koketovať aj so subžánrom body horor. Hororovo mysteriózna stránka je vskutku vydarená. Kamera sa zámerne nesústredí a nezaberá akciu (ktorej je aj tak minimum) na priamo, namiesto toho buduje hororovú atmosféru skrz prežívanie hlavnej postavy.

Samotná premena v monštrum nie je jednoúčelová. Téma predkladá divákovi niekoľko otázok, ktoré s jeho doterajšími názormi a očakávaniami budú pravdepodobne v konflikte. Teddy alegorizuje útrapy dospievania a to nie len na úrovni telesných zmien, ale hlavne odcudzenia od spoločnosti, v ktorej sa dospievajúci nachádza. Zároveň kritizuje fakt, že protagonista stojí na okraji, je nepochopený a jeho pokrivený obraz o sebe samotnom je v skutočnosti zavinený okolím.

Bizarné správanie vedľajších postáv je tak zrazu oveľa zrozumiteľnejšie. Je to práve moment uvedomenia, na koho je sociálny komentár mierený, keď si uvedomíte plnú hĺbku príbehu. Teddy jednoducho nebude pre každého. Očakávať akciu, explicitné násilie a mrazivý príbeh je zbytočné. Teddy namiesto toho poľudšťuje postavu, ktorá by v inom filme pravdepodobne podľahla karikatúre.