Ľudskosť neumiera (Drahí súdruhovia!)

Prehliadka toho najlepšieho z európskej festivalovej tvorby posledného roka, Be2Can, priniesla aj nový film ruského režiséra Andreja Končalovskijho. Novočerkasský masaker sa síce udial v roku 1962, no jeho odkaz je aktuálny aj po sedemdesiatich rokoch. Drahí súdruhovia túto historickú tému spracúvajú hneď na niekoľkých úrovniach. Divákovi sa nedostane len presvedčivej ilustrácie významnej historickej udalosti, ale aj silného príbehu o traume, strate ilúzií či pokrivených medziľudských vzťahoch.

Udalosti 2. júna máme divácky možnosť spoznať očami Lyudmily, oddanej funkcionárky miestneho výboru Komunistickej strany. Tá svoju prácu vykonáva s bezvýhradným odovzdaním, spomína na zlatú éru pod vedením Stalina a doma rieši nebezpečnú rebéliu svojej dcéry. Lyudmila má všade navôkol na očiach dôkazy nefungujúceho a utláčateľského komunistického režimu – nedostatok potravín, roztrieštené rodinné a susedské vzťahy či nebezpečne rastúce ceny. Pred tým všetkým sa predsa nedá zatvárať oči. No Lyudmila napriek tomu pomerne dlhý čas zostáva v skalopevnom presvedčení, že nastolený režim je tou správnou cestou k vysnívanému komunizmu.

Drahí súdruhovia okrem osobnostnej roviny skúmajú aj politický rozmer masakra v Novočerkassku, kedy ozbrojené zložky Sovietskeho zväzu strieľali ostrými do davu protestujúcich robotníkov. Poodhaľujú sa intencie komunistickej strany dištancovať sa od celej udalosti, aj keď stojí za jej zavinením, za každú cenu nájsť vinníka a túto „nepríjemnú“ udalosť vymazať z dejín Sovietskeho zväzu.

V neposlednom rade sa otvára aj rovina spoločenská. Už len na Lyudmilinej rodine sa ilustruje názorová rozpoltenosť medzi generáciami. Spoločenský kapitál sa odvíja od hierarchii v členstve strany a Lyudmila to svoje veľmi rada využíva, keď napríklad nemusí ráno vyčkávať hodiny v obchode s potravinami, ktorých je aj tak nedostatok. Naplno sa tak vykresľuje nerovnováha medzi pracujúcimi a tými „významnými“.

Drahí súdruhovia! sú však predovšetkým o Lyudmilinej ceste k dôležitým uvedomeniam. Cesta je to poznačená traumou a to ako z priameho svedectva brutálneho masakru, ale najmä o strachu zo straty vlastnej dcéry. Počas svojho hľadania sa stretáva s tými najtemnejšími povahovými odtieňmi až po krásu ľudskej spolupatričnosti.

Drahí súdruhovia! sú v žánri historickej drámy výnimoční, vďaka tomu, že Končalovskij dokázal presvedčivo ilustrovať traumy neslobodného života z perspektívy režimového funkcionára. Film sa rozhodne oplatí vidieť pre jeho schopnosť otvárať dejiny ako učebnicu toho, kam život v neslobode vedie, či toho, že ľudskosť ani v tej najtemnejšej dobe neumiera.