Malý veľký film (Chicagský tribunál)

Súdny proces z roku 1969, známy ako Chicago 7, bol vedený proti skupine demonštrantov, ktorí podnietili nepokoje na demokratickom zhromaždení v titulnom veľkomeste rok predtým. Spočiatku kľudný protest proti vojne vo Vietname sa razom zmenil na demonštráciu plnú násilia medzi políciou a následne obvinenými. Udalosti z konca šesťdesiatych rokov mal pôvodne sfilmovať Steven Spielberg, nakoniec si réžiu i scenár vzal pod taktovku Aaron Sorkin. V príbehoch založených na skutočnosti nie je nováčikom, jeho scenáristická kinematografia zahŕňa oscarovú Sociálnu sieť (2010), Moneyball (2011) a Steva Jobsa (2015).

Súdna sieň patrí zásadovému sudcovi Juliusovi Hoffmanovi (Frank Langella), kde proti mladému advokátovi Richardovi Schultzovi (Joseph Gordon-Levitt) stojí na strane obhajoby skúsený William Kunstler (Mark Rylance). Hneď počas prvých minút sú v rýchlosti predstavení hlavní aktéri sprisahania – členovia hnutia hippies a spoločenskí aktivisti. Ôsmym obvineným je černoch Bobby Seale (Yahya Abdul-Mateen II), ktorý ako jediný nemá prítomného obhajcu. Dynamické dialógy v úvode sú šikovne miereným manévrom, ktorý zaisťuje pozornosť a vytvára priestor pre zvedavosť. Zoznámenie sa s postavami uvádza rovno do deja, súčasne sa vynára množstvo otázok, keď hlavná znie: prečo sú ôsmi?

Udalosti z pojednávania sú dômyselne kombinované s úryvkami z minulosti, ktoré viedli k uskutočneniu demonštrácie v auguste 1968. Obsahom sú rovnako autentické zábery z reálneho protestu hodnoverne dopĺňané hranými. Atmosféra v sieni je napínavá, živelné výmeny názorov sa striedajú s neočakávanými pauzami v dialógoch. Práve napätie je jednou z najsilnejších stránok Sorkinovej tvorby. Pridáva k tomu nadanie vykresliť zaujímavo aj menej atraktívne témy, čo sa mu geniálne podarilo v Moneyballe, kde baseball bavil takmer každého, či pri Sociálnej sieti, ktorá bola o zrode Facebooku. Pri Chicagskom tribunáli potvrdil, že jeho režisérske schopnosti sú nemenej kvalitné ako tie scenáristické.

Hoci prevažuje dramatický ráz, výnimkou nie sú ani inteligentné žarty, ktoré sú zväčša podávané od hipisákov Hoffmana (Sasha Baron Cohen) a Rubina (Jeremy Strong). Pri postavách je využívaná typizácia, napríklad Schultz je klasickým spravodlivým advokátom, Seale stelesňuje hrdého bojovníka proti rasovej diskriminácii, Hoffman je nekompromisným štátnikom. To umožňuje lepšie pochopiť zámery protagonistov a ich konanie, no dôveryhodnosť im dodáva prvotriedne prevedenie. Z výberu hereckého osadenstva sa tak stáva jeden z pilierov, kde vynikajú najmä Cohen, Redmayne a Rylanca. Menšia rola sa ušla aj Michaelovi Keatonovi, ktorý na seba strháva všetku pozornosť v momente príchodu na plátno.

Politicky zameraná dráma Chicagský tribunál vyčnieva medzi podobne žanrovými filmami tempom, sugestívnymi hereckými výkonmi, ale aj celkovým spracovaním, ktoré sa dostáva dostatočne do hĺbky. Rozoberá historickú príhodu, no jej posolstvo o ľudských právach, rasovej neznášanlivosti a medziľudskej empatii je aplikovateľné do prítomnosti. Malá a zároveň veľká snímka už teraz pôsobí ako nadčasová záležitosť.