Moon Crew #48: Filip Švantner

Filip Švantner s námi letí již dlouhé roky a ve svých textech se věnuje především hlučným formacím. Studoval filozofii na Univerzitě Konstantina Filozofa v Nitře a s Apačkou se seznámil na koncertě, pochopitelně. V Moon Crew se ptáme na nejlepší kapely na světě, doporučené labely, koníčky a nevynecháme samozřejmě ani vzpomínání na začátky časopisu nebo bilancování nad současnou pandemií.

Píšeš už dlouhou řádku let, jak ses k Full Moonu dostal?

Už v čase jeho vzniku sa mi strašne páčilo to, aký bol iný a išiel proti prúdu klasickej hudobnej žurnalistiky. Páčila sa mi aj neobvyklá grafická stránka, formát, ale i tá mnohými vytýkaná „fanzinovosť“. Sám som bol odchovaný na fanzinoch a ten štýl mi proste sedel. Presný dátum svojho prvého článku neviem, ale muselo to byť ešte v rannej inkarnácii Full Moonu. V tej dobe poskytovala Apačka interview pre Metalopolis, čo bol webzine, pre ktorý som vtedy písal. Onedlho na to som pozbieral odvahu a napísal do redakcie.

Máš nějaké oblíbené fanziny? Vychází některé z nich ještě dnes?

Fanzinom som sa venoval najmä, keď som bol mladší, a bol to pre mňa v podstate jediný zdroj informácií o metalovej a hardcoreovej scéne. Z tunajších som čítal najmä slovenský zin Rock Extremum, v ktorom sa zúčastnení venovali aj rozhovorom so zahraničnými kapelami a ktorý navyše vychádzal aj s prílohou vo forme CD kompilácie, čo bolo pre mladého, menej znalého človeka skvelé, keďže nosiče som si vtedy objednával z distier mnohokrát takpovediac naslepo. Obdobou bol český Whiplash alebo pôvodom americký zine The Grimoire of Exalted Deeds. Z tých „novších” bola vždy výborná hardcore-punková Hluboká orba alebo aj Short Fast & Loud, ktorý spravovali najmä ľudia z kalifornskej punkovej scény a z okolia vydavateľstva Six Weeks Records a venovali sa najmä extrémnym odnožiam hardcoreu. Zo spomenutých zinov už žiaľ žiadny nevychádza. Teda, aby som to náhodou nezakríkol, u Short Fast & Loud si človek nemôže byť nikdy istý.

Do Full Moonu píšeš především o tvrdších žánrech. Které promotéry, labely nebo kluby z této oblasti se vyplatí na Slovensku sledovat?

V poslednej dobe ma najviac oslovil label Weltschmerzen, ktorý sa síce neorientuje výlučne na tvrdú hudbu, avšak nahrávky, ktoré vydávajú, sú „heavy“ úplne iným spôsobom. Je to label, ktorý má vlastnú tvár, a chalani, ktorí za ním stoja, majú jasno v tom, akým smerom sa uberajú a čo chcú povedať. Okrem toho vydali zrejme najlepšiu žánrovú nahrávku tohto roka a to Phases od Penumbra Vortex.

Jak si užíváš poslech tvrdé hudby v domácím prostředí? Jak snášejí absenci koncertů sousedi?

Absencia živých vystúpení mi dobre nerobí, a aj keď som skôr kategória „vyberavý návštevník koncertov“, už sa vážne neviem dočkať, kedy sa toto šialenstvo skončí. A čo sa domáceho posluchu týka, ja si to teda užívam.

Kupuješ si desky nebo merch? Máš nějaký oblíbený kousek?

Dosky aj merch si kupujem v podstate od malička. Vždy som sa snažil kapely podporiť, je to pre mňa "no brainer". Dnes to už nie je v nejakej vysokej kadencii, každopádne mám v zbierke pár kúskov, ktoré síce nie sú nijako raritné, ale majú pre mňa sentimentálnu hodnotu: albumy od Discordance Axis alebo Botch, ktoré vyšli na jednom z najlepších labelov vôbec, Hydra Head, alebo single od These Arms Are Snakes a Young Widows.

Nejlepší kapela na světě? Jsou to Converge?

V čase vydania No Heroes by som bez váhania povedal, že áno. Mám ich rád, taktiež i projekty ich členov a svoje tričko Jane Doe stále hrdo nosím. Čo sa obľúbených kapiel týka, môžem to diplomaticky zaobaliť a povedať, že sú to tie, ktoré dláždili cestu kapelám ako Converge a ktoré svojou produkciou a prístupom k hraniu demonštrovali, že sa to dá robiť v punku, metale, hardcore a rocku aj inak.

Na jaký koncert nikdy nezapomeneš?

Tých je viac. The Ocean v roku 2008 v Banskej Bystrici na turné s Rotten Sound, Trap Them a Victims radím určite medzi tie najlepšie. Z fleku mi napadá taktiež prvé turné Ulver, keď som ich mal možnosť vidieť hneď dvakrát, a to na festivale Brutal Assault v roku 2009, ale aj v Prahe v Paláci Akropolis na začiatku roka 2010. V ten istý rok som zažil jeden z najšialenejších koncertov, a to The Dillinger Escape plan v bratislavskom klube Randal. Veľkým zážitkom boli Wolves in the Throne Room na Sedmičke v réžii Kyeo taktiež v roku 2010, kde som sa zoznámil s Apačkou. Za najlepší hardcore-punkový koncert, aký som mal tú česť absolvovať, považujem Despise You v Žiari nad Hronom v roku 2013 v malom klube '84. A najčerstvejším skvelým koncertom bude zrejme Neurosis z Viedne z leta 2019.

Jaké máš koníčky krom hudby?

Milujem turistiku, beh, cvičenie, jazdím na horskom bicykli, som fanúšik zmiešaných bojových umení a rád varím pre svoju priateľku.

Co nejraději vaříš? A kde jsi ochutnal to nejlepší jídlo?

Najradšej varím pikantné jedlá. Milujem indické madras curry, thajské stir fry s kokosovým mliekom, vegánsky guláš, ale aj taliansku kuchyňu. Najlepšie jedlo som ochutnal zrejme v podniku Beans & Barley v Milwaukee. Ich balsamico tofu sandwich, tempeh reuben alebo black bean burrito boli vynikajúce. Rád spomínam aj na pekelné tacos v Taller Vegánico v Monterrey, v Mexiku.

Jaký výhled máš do letošního roku? Přinesla ti pandemie něco pozitivního?

Venujem sa ešte viac sebe a svojim koníčkom. Snažím sa žiť ešte aktívnejšie ako predtým a tráviť všetok voľný čas v prírode. Pandémia utužila moje rodinné a priateľské vzťahy.

Jaké je tvoje oblíbené číslo Full Moonu?

Nepovedal by som, že mám vyložene obľúbené číslo. Vždy si rád zalistujem v čísle z akéhokoľvek obdobia magazínu. Avšak najviac nostalgické pocity vo mne vyvoláva ranná fáza Full Moonu a taktiež čísla z obdobia, keď som sa pripojil k redakcii, teda tie z prelomu rokov 2012 a 2013.

Co přeješ Full Moonu k deseti letům?

Veľa šikovných, vynaliezavých a produktívnych redaktorov.