Pre milovníkov cyklistiky (Raoul Taburin)

Francúzsky humorista a ilustrátor Jean-Jacques Sempé vydal v roku 1995 komiksovú knihu o mužovi, ktorý vie o bicykloch úplne všetko, až na jednu maličkosť – jazdiť na nich. V roku 2018 bol príbeh Raoula Taburina pretvorený do filmovej podoby režisérom Pierreom Godeaum. Do našich končín sa dostal začiatkom tohtoročného leta.

Mĺkvy muž Raoul Taburin (Benoît Poelvoorde) je väčšinu času zahĺbený do práce. Po celej dedine je známy ako cyklomechanik, a to až do takej miery, že nikto nenazve bicykel inak než “taburin”. Žije so svojou krásnou manželkou Madeleine (Suzanne Clément) a dvomi deťmi. Na prvý pohľad sa nemá na čo sťažovať, čo sa zmení v okamihu, keď sa zoznámi s fotografom Hervém Figougnem (Edouard Baer). Raoul sa dostáva do krízy, keďže cíti, že čoskoro dôjde k odhaleniu jeho veľkého nedostatku, o ktorom netuší ani Madeleine.

Hlavný protagonista vystupuje ako rozprávač deja. Začiatok príbehu sleduje malého chlapca a neskôr mladého muža Raoula, ako sa chce naučiť bicyklovať, aby mohol prebrať otcove remeslo poštového doručovateľa. Prvá tretina tak vytvára súcit s človekom, ktorý túži mať najviac to, čo nemôže mať. V momente, kedy sa príbeh dostáva do prítomnosti, vznikajú hluché miesta, a to aj napriek kratšej stopáži filmu. Stále ide o sledovanie myšlienkových pochodov hrdinu, no tie už prestávajú byť zaujímavé, napätie vytvorené okolo tajomstva postupne upadá. Taburin je empatický a nenáročný človek, ktorého prioritami sú pokoj, mier a vľúdnosť, je stelesnením kladného hrdinu veriaceho v dobro medzi ľuďmi. Benoît Poelvoorde ho stvárnil veľmi citlivo a vierohodne, jeho rola hrá na viacerých emočných úrovňach od komediálnej až po tú dramatickú, ktorá sa snaží vyrovnať s osobným nešťastím.

Raoul Taburin osciluje medzi komédiou a rodinným filmom, ktorý podrobne rozpracuváva strach z vlastnej slabosti. Do toho sa zapája téma lásky a dôvery v medziľudských vzťahoch, aj keď tie fungujú skôr na úzadí hlavného námetu. Keďže scenár adaptuje rozprávkovú predlohu, je možné pozorovať viacero elementov aj z tohto žánru. Obyvateľmi mestečka sú typizované postavy, ktoré sa celý život chovajú a obliekajú rovnako, malebné pohľady na dedinku na juhu Francúzska dotvárajú atmosférický dojem svojím vizuálom. A absurdita Raoulovho problému tak už len podčiarkuje rozprávkovosť snímky. No zostáva otázne, či v tomto prípade dané prvky stačia na kvalitnú knižnú adaptáciu.