Prezident Lourajder: žijeme v dobe remixovej

Ísť v rape cestou čo najkvalitnejšieho beatu s vyhranými aranžmánmi je to najlepšie čo sa v rámci žánru môže stať. K slovenským projektom, ktoré si v ostatnej dobe tento princíp osvojili, patrí aj Prezident Lourajder, ktorý pred rokom vydal album Úrad, aby ho pol roka na to doplnil aj o remixy. Už ste sa niekedy rozprávali s prezidentom?

Spoločne s tvojím druhým albumom Úrad išlo aj grafické vyobrazenie dvoch krížov, ktoré je aj priamo na CDčku. Čierny a biely, normálny a prevrátený. Je to len grafická hra, alebo je za tým nejaký odkaz?

Obal som vyrábal spolu s Emilom, toto konkrétne je jeho práca, čiže asi by vedel fundovanejšie ozrejmiť, ako to myslel. Z môjho pohľadu sú možnosti interpretácie voľné. Pre mňa je to tradičná slovenská variácia yin-yangu.

Koho všetkého bolo treba osloviť, aby si mohol použiť samplovaný hlas Jara Filipa či časť textu Trosiek?

Nepýtal som sa nikoho, k citáciám a parafrázam som pristúpil s citom a rešpektom. Verím, že zmieneným by sa treky páčili a že aj vďaka mojej hudbe ich hudobný odkaz žije dlhšie. Sampling a referencie sú v DNA hip-hopu a na nich stavia aj celá súčasná kultúra a popkultúra. Žijeme v dobe referencií na referencie, dobe remixovej.

Veľa beatov a aranžmánov na albume vyvoláva dojem, že veľké množstvo bolo nahrávané naživo. Aký je pomer “živých“ vecí?

Živej hudby, v štandardnom zmysle slova, je na albume minimum. Ten živý dojem máš možno vďaka tomu, že sme sa zvuk nesnažili zbytočne česať. Zvukárskej práce bolo na albume dosť, ale chcel som, aby sme nepochovali živelnosť, vitálnosť, špinavosť a charakter jednotlivých častí celku.

Vieš si predstaviť, alebo máš ambíciu mať na živé hranie živú kapelu?

Nemám takú ambíciu. Ak by sa ale objavila ponuka na hranie s existujúcou zostavou, ktorá je schopná si kvalitne nacvičiť setlist, s nadšením by som to prijal.

Skladba Ideálny prezident začína vetou o nadhudbe pre nadľudí. Mohol by rap vznikať aj s malým sebavedomím?

Jasné, že mohol. Pre mňa sú tieto pičovacio-egohoniace treky jedným z kľúčových pilierov žánru, ja s týmito rapovými klišé pracujem rád. Je to disciplína, v ktorej má emsí čo najzručnejšie šermovať slovami proti súperovi, ktorý je často fiktívny. A, mimochodom, keď si spomínal začiatok Ideálneho prezidenta – ďalšie dve vety podčiarkujú nadsázku: „... keď ma v kluboch nehrajú/ chodím sa v nich hrávať ja“.

Prečo treba niekomu fiktívnemu dokazovať, že si lepší ako on?

Povinná jazda, lyrické cvičenie, ukážka remeselnej zručnosti. Ako vravím, patrí to k hip-hopu a ja s jeho estetikou vedome pracujem. Preto sa nemôžem, a ani nechcem, vyhýbať týmto “macho“ témam. Netreba zabúdať, že je v tom veľký kus srandy a irónie.

K albumu boli vydané už aj remixy, ktoré na to všetko priniesli celkom iný pohľad. Bola nutnosť ponúknuť niečo iné aj pravidlom pri výbere tých, čo sa o remixy postarajú?

Nielen k albumu Úrad vyšli remixy, ale aj k EP Inaugurácia, ktoré mu predchádzalo. Príde mi to ako pekná tradícia pokračovať v tom ďalej. Zároveň je to však logický krok, ako ozrejmiť poslucháčom, že nie som dement zacyklený vo svojej škatuľke či šuflíku a že mám korene v úplne inej hudbe. Je to pekná príležitosť k prepájaniu producentov, hudobníkov, žánrov alebo k miešaniu poslucháčskych základní. Remixérov oslovujem na základe sympatií a rešpektu k ich tvorbe.

Aký je pomer predaných/stiahnutých oficiálnych verzií albumov a ich remixov?

Vôbec netuším. Miro z ajlávmjuzik mi pred časom písal nejaké čísla, ale všetko som zabudol. Album aj Remixy sú na stiahnutie zadarmo, pričom hosting a distribúcia cez streamovacie služby niečo stoja, výroba limitovaného počtu CD kvôli obrovskému bookletu bola tiež dosť drahá. Podľa mňa sme v mínuse. A pomer netuším, Remixov sa stiahlo určite menej.

V akej hudbe máš korene? Ako rapper počúvaš aj veľa rapu, či to vôbec nie je podmienkou?

Rapper je len subpersóna celej mojej entity. Pod inými menami tvorím hudbu, respektíve beaty a umenie. Čo sa týka rapu, prehľad mám najmä v česko-slovenskom rybníku, kde sa mi ale veľmi veľa vecí nepáči. Napriek tomu dianie na scéne masochisticky sledujem. V zahraničí sledujem dlhodobo nejaké vybrané postavičky (Sage Francis, Atmosphere, Eyedea, Jonwayne etc.), ich hudobný vývoj a dianie v ich okolí. Čo sa týka hudby mimo rapu - kupujem si čo najviac vinylov, jednak staré podivnosti na samplovanie, čiže počúvam veľmi veľa staručkej neznámej hudby, a tiež nové kúsky do zbierky, od absolútne súčasnej elektroniky až po pesničkárov. Potrebujem, aby tá hudba mala názor, bola zaujímavá a autentická, prípadne inovatívna, na žánri mi nezáleží. Mám veľmi rád kapelu Slint, rôzne projekty Bonnieho Prince Billyho, Nicka Cavea, Toma Waitsa. A čo sa mojich koreňov týka, participoval som v projektoch Noize Konspiracy, kde som riešil naivnú experimentálnu elektronickú a hlukovú hudbu, sampling, gramofóny. Postupne som to čistil, čistil, až začali vznikať celkom počúvateľné beaty. Pár rokov potom som do nich začal aj spievať a rapovať.

Veľa z toho, čo som od teba počul, mi pripomína tvorbu ľudí, čo vydávajú pod vydavateľstvom Anticon. Poznáš ich?

Poznám, ale nie veľmi dobre. Asi by som ti nevymenoval v tejto sekunde ani žiadnych členov Anticonu. Ale tak nejak tuším, že by mi to mohlo byť sympatické, keby som do toho hlbšie prenikol.

Aká je spolupráca s tvojím vydavateľom ajlávmjuzik? Bola to pre teba automatická voľba a bude aj do budúcna?

Nebolo to úplne automatické, keďže Inauguráciu, moje prvé EP, odmietli. Je to však relatívne silný brand, ktorý má v portfóliu pár silných projektov, a som rád, že mi nakoniec pomohli s Úradom. Čo bude ďalej, to neviem. Nemám plán. Asi ani oni. Ale máme sa radi.