Smelý začiatok (Než skončí léto)

Mladá austrálska režisérka Shannon Murphy predstavuje v režijnom debute drámu Než skončí léto (Baby Teeth). Rozpracuváva v nej tínedžerskú lásku, hovorí o nezvratnom osude a rieši morálne zásady. Z festivalu v Benátkach si snímka odniesla niekoľko cien a nemala by uniknúť ani širšej verejnosti.

Hlavná zápletka nie je ničím svetoborným. Šestnásťročná, ťažko chorá Milla (Eliza Scanlen) sa bezhlavo zamiluje do Mosesa (Toby Wallace). Jej rodičia z toho nie sú veľmi nadšení, keďže Moses je starší, nezamestnaný a ku všetkému aj drogovo závislý. Prítomnosť Mosesa v Millinej spoločnosti je pre nich nepredstaviteľná. Okolnosti to ale zariadia inak a tu vyvstáva otázka: Čo sú schopní urobiť rodičia pre svoje milované dieťa?

Milla a Moses sú ústrednou dvojicou, ktorá predstavuje protipóly. Ona zosobňuje nevinnú naivitu prvej lásky, on je problémový chlapec bez cieľa. Milla si od začiatku užíva čas strávený s Mosesom, cíti sa pri ňom plná života, čo je v jej živote privilégium. On pôsobí ľahostajne a tvári sa, akoby mu na ničom poriadne nezáležalo. Postupne si k sebe hľadajú cestu. Vďaka autentickému stvárneniu postáv je ľahké si k nim vybudovať sympatie, čo sa nedá povedať o rodičoch hlavnej protagonistky. Chýbajú tu záchytné body, ktoré by pomohli vysvetliť, prečo sa chovajú tak, ako sa chovajú. U oboch je zrejmé, že sú nešťastní z dcérinho osudu. No celkom uniká pointa matkinej závislosti na liekoch, ktorá pôsobí nevysvetliteľne hystericky, otec je zas vykreslený ako nezaujatá postava.

Téma lásky v ťažkých chvíľach choroby môže znieť ako obohraté klišé, no v tomto prípade je podchytená šikovne. Scenár od začiatku nezaháľa a využíva prostriedky, ktorými sú humor a dôvtip, aby vyjadril sledovaný žáner tragikomédie, rovnako sa vyhýba neprirodzeného sarkazmu. Výraznou prednosťou je problematika medzigeneračných rozdielov, ktorá umožňuje širšiu perspektívu a pohľad na osud hrdinky z viacerých uhlov.

Než skončí leto si konštantne udržiava pokojné tempo. Pôsobí vizuálne harmonicky a scény vytvárajú komornú atmosféru. Takmer celú stopáž zanecháva neutrálnu emóciu, ktorá je nečakane prerušená až emočným zlomom v posledných dvadsiatich minútach. Celkovo vyniká svojou nevtieravosťou medzi snímkami s podobným námetom, ktoré častokrát hrajú na city. Vďaka nadhľadu ide o jedno z lepších spracovaním danej tématiky.