Sziget 2018, ďeň druhý: V mužskej réžii

Štvrtkové sprístupnenie A38 stage prinieslo hneď niekoľko zaujímavých mien. Dáni WhoMadeWho, ktorí sa predstavili ako prví, poslúchli varovné spoty k vrcholiacim horúčavám a fľašou šampanského si pravidelne dopĺňali pitný režim. To, že fľaška neskôr poslúžila Tomasovi Høffdingovi pri hre na basu, bolo len jedným z mnohých dôkazov inštrumentálneho umenia a experimentátorstva tohto tria. Odviazanosť hudobníkov vyvrcholila spevákovou návštevou v publiku a manévrom s horiacou sviečkou.

Na vlne otvorenosti voči obecenstvu sa nieslo aj vystúpenie Oscar and the Wolf z Belgicka. Excentrickosť speváka Maxa Colombieho, trúfalé tanečné kreácie a neustála komunikácia s publikom boli len jednými z mnohých dôvodov, prečo sa v priebehu koncertu poloprázdna hlavná stage takmer zaplnila a dav si to užíval minimálne tak ako hudobníci na pódiu. Zvláštne spojenie atmosferických vokálov, electro popu, synthu a ťažkých beatov za súčasného ponechania snilej nálady bolo pozitívnym prekvapením.

fotogalerie z druhého dne festivalu tady

K Bonobovi by som rada našla originálnejší prívlastok, než že bol skvelý, no celkom očakávane potvrdil rolu favorita druhého hracieho dňa. Vizualizácie s prírodnými motívmi sa perfektne dopĺňali s orchestrálnym zvukom. Práve orchestrálne aranžmá, ktorému dal Simon Green vyniknúť, kým sa sám často držal v ústraní, dodalo celému vystúpeniu na veľkoleposti. Spočiatku pokojnejší trip hop sa postupne pretransformoval do tanečnejšej elektroniky s dominantnými bubnami a vokalistka Szjerdene sa niekoľkokrát v pravej chvíli objavila na scéne. Celé spojenie s prvkami world music sadlo k festivalu tohto rozmeru.

S nádejou, že v A38-čke ešte stihneme väčšiu časť vystúpenia Cigarettes After Sex, som rýchlo vkĺzla do obrieho preplneného stanu, kde som rozoznávala v dyme zahalené siluety členov americkej ambientnej kapely. Nedotiahnuté akustické nastavenie, ktoré už niekoľkokrát na tejto stagi aj v minulosti sklamalo, bolo len prvým znepokojením. Po prvej piesni to kapela viac než pol hodinu pred plánovaným koncom koncertu, nevedno prečo, zabalila, po čom razom nastal hromadný presun tisícov poslucháčov. Nešťastné zaradenie pred jedného z najväčších ťahákov festivalu tak spôsobilo, že CAS sa apelu zo strany obecenstva nedočkali.

Masová akcia v podobe vystúpenia Gorillaz pôsobila pomerne rozpačito a bola umocnená o mnohé nepríjemné skúsenosti z rozbujareného davu. Prvá časť koncertu nemala jasné smerovanie a celá početná zostava dopĺňaná o hostí pôsobila chaoticky a neumožnila kapele vyniknúť po hudobnej stránke, vrátane autentického hlasu Damona Albarna. Pozitívom hostí boli živo odspievané rappové pasáže. Predstavenie, ktoré v úvode predstavovalo diskotéku bez ladu a skladu, sa časom pozmenilo na príjemnú pripomienku starších vecí s projekciou ikonických animovaných videoklipov v pozadí.