Tak daleko, tak blízko: Barbora Sliepková

Od 9. do 12. prosince můžete v pražském Campu zhlédnout přehlídku Slovenská architektura ve filmu. Akce se koná ve spolupráci s festivalem Film a architektura a KineDok a uvede také film Čiary slovenské režisérky Barbory Sliepkové. Ta vystudovala dokumentární režii na VŠMU v Bratislavě a za film Čiary získala ocenění v kategorii Eastern Promises na KVIFF a Cenu za nejlepší světový dokumentární film na MFDF Ji.hlava. Kam vidí její oko, když se nedívá objektivem kamery?

Co vidíš z okna?

Kancelárie krajského riaditeľstva policajného zboru. Rozsvecujú sa veľmi skoro ráno, niekedy ich špehujem, keď neviem spať. Ale delia nás husté stromy, ešte si držia listy, robia mi súkromie. Je to úzka ulica, moc mi sem nesvieti slnko, chvíľu som sa bála o svoje izbové rastliny, z predchádzajúceho bytu zvyknuté na dostatok slnečných lúčov. Umrela zatiaľ len jedna - 15ročný tučnolist od mojej starkej, bolo mi to veľmi ľúto.

Kam na snídani?

V bežný deň to je u mňa len lacná káva s trochou sladidla a čakanie na skorý obed.

Oblíbená vycházková trasa?

Toto je pre pre mňa strašne osobná otázka. Veľmi rada ju kladiem ľuďom. Prechádzam sa denne, bavia ma periférie, nemiesta. V noci ulice, kde je vidno do okien, inokedy Karpaty a Záhorie.

Kde na kávu?

Raz batch brew v niektorej z mnohých bratislavských kvalitných kaviarní, inokedy lungo v zafajčenom Park Life Café na Jakubáku.

A na večeři?

V poslednej dobe som si obľúbila kombo rýchla miso polievka vo Foodstocku a potom trojuholník pizze pri Čumilovi.

Oblíbený klub, kino, divadlo nebo kulturní podnik obecně?

Kino Lumiere, A4, Nová Cvernovka, Pink Whale, Kalab a mnoho ďaľších.

Kam se chodíš zašít?

Domov, do vane.

Kdyby ses měla přestěhovat, kde by to bylo?

Niekedy si predstavujem život mimo mesta. Ale viem, že by mi to po čase chýbalo. Mám veľmi rada Raču, mestskú časť Bratislavy, tak akurát vzdialenú od centra, v blízkosti vinohradov a karpatských lesov.

Ideální dopravní prostředek?

Som odveký oddaný chodca, takže nohy.