Uši sú na počúvanie (Muž so zajačími ušami)

„Chcel by som, aby náš film hovoril o vážnych témach sarkastickým humorom,“ povedal o svojom najnovšom filme etablovaný režisér Martin Šulík (Neha, Zahrada, Tlmočník), obľúbený pre svoju artovú tvorbu plnú jedinečnej poetiky. V podarenej charakterovej štúdií skúmajú Šulík a spoluautor scenára Marek Leščák vzťahy a vnútorný svet starnúceho spisovateľa Jozefa Bernáta (Miroslav Krobot).

Príbeh nemá výraznú štruktúru, jasný začiatok alebo koniec a je rámcovaný len epizódou o nečakanom tehotenstve Jozefovej výrazne mladšej partnerky. Takáto správa Jozefa ako šesťdesiatnika veľmi zaskočí a je pre neho pudom upratať si blízke vzťahy, súkromie a v konečnom dôsledku aj nájst zmysel v sebe samom. Na pochopenie toho, čo sa Jozefovi v hlave deje, necháva Šulík divákov nazrieť do jeho tvorby a fantázie v surreálnych scénach. Tie naplno predvádzajú režisérovu remeselnú kvalitu a vycibrený filmový jazyk. Bystré a vnímavé divácke oko v nich prečíta veľa o myšlienkach, úvahách a sebareflexii protagonistu.

Scenár ponúka pestrú paletu veľmi zaujímavých vedľajších postáv. Tie Jozef postupne navštevuje so zámerom uhladiť pošramotené vzťahy. Jeho pokusy však padajú na Jozefovej sebeckosti, nedostatku sebazaprenia, alebo zisteniu, že niektoré jazvy sa zahojiť nedajú. Práve pre to, ako pútavo sú vedľajšie postavy odprezentované, je sklamaním nedostatok priestoru na plátne, ktorý sa im dožičí. Nestalo sa len raz, že by sa v momente, kedy sa chce divák o postavách dozvedieť viac, objavili vo filme posledný krát.

Autorský otlačok Muž so zajačími ušami nenesie iba vo svojej forme, ale aj v obsahu. Možno práve vďaka vekovej a profesnej príbuznosti protagonistu a režiséra pôsobia Jozefove osobné problémy tak autenticky. Okrem disfunkčných vzťahov totiž rieši hlavná postava aj umeleckú krízu. Jozefa trápi okrem iného vyhorenie, obvinenie z plagiátorstva a neschopnosť oddeliť svoje súkromie od vlastnej tvorby.

Za výslednou kvalitou filmu je do značnej miery podpísaný aj Miroslav Krobot, ktorému bola rola ušitá na mieru. Krobot do postavy Jozefa vnáša veľmi potrebnú ľudskosť a vďaka nemu majú diváci impulz sa na Jozefovi iba nesmiať, ale venovať mu aj isté pochopenie. Šulík a Krobot však miestami pôsobia, akoby boli navzájom v konflikte ohľadom vyobrazenia hlavnej postavy. Zatiaľ čo scenár Jozefa ostro kritizuje a vysmieva sa mu, Krobot sa ho snaží svojim výkonom divákom priblížiť ako komplexnú postavu, na ktorú neradno pozerať čierno-bielo.

Obrazné zajačie uši, ktoré Jozefovi narastú v jeho mysli, film ponúka aj diváckej obci. Muža so zajačími ušami možno chápať aj ako katalyzátor na sebareflexiu o vlastných očakávaniach, predstavách a vzťahoch.