Vstupní prohlídka: 52 Hertz Whale

52 Hertz Whale je u nás poměrně neznámá bratislavská postpunková skupina. Ale do těchto stylových kleští je nevemete jako nahé miminko, protože stejně jako umějí postrockově vyšívat a melancholicky pohladit, umějí i vybuchnout a vztekat se. Preoccupations vs Mewithoutyou? Hluchému vodítko postačí, ti ostatní musí zkusit naživo. 52 Hertz Whale za sebou mají nejeden koncert, zahráli si s kapelami jako Les Discrets, The Physics House Band nebo Soviet Soviet, loni vystoupili i na trenčínské Pohodě. Pětici Dominik Fabian (basa), Tomáš Tabiš (bicí), Renat Khallo (kytara), Dominik Prok (zpěv) a Adrián Krišák (kytara) můžete vidět třeba v rámci festivalu Žižkovská noc.

Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?

Dominik: No ono to je tak. Rock si člověk len tak nevyberie. Rock si vyberie jeho.

Renat: Detstvo, láska, osamelosť, túžba, ľudia, bolesť, radosť, knižky, príroda, punk, město, drogy, kamoši a dážď.

Tomas: Nedostatok sebavedomia, radosť zo smutku, sociopatia, mam rád zle počasie, ľúbim si vypiť a tragédiť.

Adrian: Neviem robiť veselú hudbu. A keď som sa snažil, tak to bolo katastrofálne. Raz, keď som bol ešte na škole a skúšal hrať prvé vlastné veci, prišla moja mama so zdeseným výrazom na tvári a povedala mi, že už iba čaká, kedy sa obesím.

Dominik Fabian: Komplexy.

Čím se bavíš/živíš vedle hudby?

Dominik: Pracujem ako barman, občas niekde ako technik, občas na seba vezmem nejaké promotérske bremeno. Všetko s mierou a priemerne.

Renat: Prácou.

Tomas: Drum technik, production management.

Adrian: Pracujem ako barista v pražiarni Concept Coffee Roasters. Spoluorganizujem Drip Coffee Festival. Zabávam sa čímkoľvek, čo robím. Niekedy ma vie zabaviť najnepochopiteľnejšia sprostosť na svete a potom na mňa zvyšok osadenstva pozerá so zdesením.

Dominik Fabian: Pracujem v neziskovke zameranej na podporu organizácií, ktoré pracujú s deťmi a mladými ľudmi.

Co je nejhoršího na hraní v kapele/hraní bez kapely?

Dominik: Pocit spolupatričnosti/osamelosti.

Renat: Pre mňa je momentálne na akomkoľvek hraní najhorší zapálený karpálny tunel.

Tomas: Hranie s ľuďmi, ktorí sa najhoršie obliekajú a počúvajú najhoršiu hudbu.

Adrian: Organizácia. Len si to skúste zosúladiť 5 ľudí, keď každý robí niečo iné.

Dominik Fabian: Prispôsobovať sa, hrať na basgitaru. Bez kapely? Nemať kamarátov.

Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?

Dominik: Veľa vecí. Mucha, výkrik, vôňa, mariška, každá zlá nastávajúca sekunda.

Renat: Dav.

Tomas: Modelky.

Adrian: Kučery.

Dominik Fabian: Videá leteckých a lodných nehôd na YouTube.

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?

Dominik: Šošovicový PrívaRock!

Renat: Víno je fajn. Pizza občas bodne.

Tomas: Tyčinky a jablkový džus.

Adrian: Avocado toast a Bloody Mary.

Dominik Fabian: Ruský štandard a cestoviny.

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?

Dominik: Koncerty, merch, taká klasika. Čas investujem hlavne do objavenia môjho folkového ducha.

Renat: Kapelový gear, platne, koncerty.

Tomas: Koncerty a kapelný merch.

Adrian: Nástroje. Najprv ma kvôli tomu mama chcela vyhodiť z domu. Ale predbehol som ju a odišiel sám. Nenechajte sa oklamať. Máme spolu dobrý vzťah (odkedy som odišiel).

Dominik Fabian: Premium na Spotify, produkcia stoviek dvadsaťsekundových trackov, ktoré nikdy nedokončím.

Jak bys charakterizoval současný svět ve třech větách?

Dominik: Svet. Je. Holý.

Renat: Teraz by som mal povedať nejaké klišé o tom, že svet je hrozné miesto plné vojen a utrpenia. Každopádne taký vždy bol. Neviem, čo je súčasný svet, pretože ak je to to, čím je svet teraz, je to niečo, čo už pominulo.

Tomas: Lepšie zomrieť na nohách. Ako. Žiť na kolenách.

Adrian: Nemôžeš zachrániť všetkých. Svet na mňa pôsobí dojmom nerozmotateľnej časovej slučky, kde si každý človek musí prejsť všetkým aj tak sám. A to vo mne vyvoláva znepokojujúci pocit.

Dominik Fabian: Vždy a všade spolu. A predsa sami. Nesťažujem sa.