Vstupní prohlídka: Small Town Life

Slovenská Šaľa má necelých dvaadvacet tisíc obyvatel. Místní rockeři Small Town Life se z maloměstské nudy snaží vymanit za pomoci buřičských devadesátkových kytar a songů, které atmosférou čerpají od Black Sabbath po Joy Divison. A daří se jim to dobře. Jejich eponymní EP je už dostalo na největší slovenský festival Pohoda, aktuálně dokončují debutové album. Na jaře se chystají objet společně s Guilty Echoes Česko a v rámci tour zahrají i na pražském křtu jejich aktuální desky Learning to Swim. A na závěr inzerát – kapela hledá basáka!

Co vás inspirovalo k hudebnímu stylu, který hrajete?

Jakub Spiszak: Asi zhluk všetkej muziky, čo mám rád, čiže kopec rokenrolu a ďalší kopec hudby, ktorá nie je rokenrol. V poslednej dobe je toho fakt málo, čo ma zaujalo. Čím ďalej tým menej mi vadí muzika, ktorú by som si dávnejšie nepustil, a tak objavujem nové svety.

Martin Fratrič: 2:52 až 3:40 v N.I.B od Black Sabbath. Potom sa už len nabaľovali ostatné dobré veci. Predtým som počúval fakt zlý slovenský a český rap, ktorý samozrejme dnes už nemá vplyv na môj hudobný štýl. Dúfam.

Philip Petison: Najviac asi moja najsilnejšia vlna puberty. Punkrock ako Black Flag či Bad Brains. Neskôr som objavil garažovejších Fidlar a tým som sa viacej dostal do garage soundu.

Čím se bavíte/živíte vedle hudby?

Jakub: Mám ešte ďalšie dve kapely, dva psíčky a jednu frajerku. Okrem toho mi zostáva čas akurát tak na spánok.

Martin: Pracujem full-time pre asistenčnú spoločnosť poisťovní. Občas sa tým (prekvapivo) dokonca aj bavím.

Philip: Popri škole som rád, že som, okrem toho skate, kreslím a tak. Snažím sa využiť voľný čas efektívne.

Co je nejhoršího na hraní v kapele?

Jakub: Ja mám rád všetko. Akurát niekedy ma serie, keď nedodržíme deadliny a potom sa všetko naťahuje a robí na poslednú chvíľu.

Martin: Jednoznačne vláčenie gearu. Neprináleží mi ale sťažovať sa, keďže ako jediný nešoférujem.

Philip: Že nemáme basaka a Jakub, keď je nasratý.

Co bezpečně rozhodí vaši pozornost?

Jakub: Hovno na topánke.

Martin Rozladená G struna.

Philip: Jakubova tvár, zlomená palička.

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?

Jakub: Nejaké piuká. Nie som náročný, zjem hocičo, okrem strukovej fazule, z toho mi je naozaj zle. Nemám rád tiež vianočné šaláty na všetky spôsoby.

Martin: My sme skromní, poväčšinou sme radi, že nejaký backstage vôbec je, bez ohľadu na to či sa tam nachádza aj niečo jedlé. To už je potom len taká pridaná hodnota v akejkoľvek podobe.

Philip: Pivko a voda. Jedlo netreba, keď je pivo.

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?

Jakub: Nástroje a gear. Rád sa s tým hrám a topím v tom. Vždy som mal strach z nahrávania v naozajstnom štúdiu, tak sa už dlhšiu dobu snažím robiť, čo sa týka tejto stránky, všetko sám. Ide to veľmi pomaly, lebo tie srandy stoja hrooozne veľa. Za posledné dva roky som si ale zadovážil konečne vlastné nástroje. Vždy som mal všetko len požičané z viacerých strán na dobu neurčitú.

Martin: Platím si svoju 1/6 z rodinného Spotify. Inak struny a raz za čas, keď sa plesknem po vačku, tak aj nejakú tú krabičku.

Philip: Dlžím za skúšobňu, takže bez komentára.

Jak byste charakterizovali současný svět ve třech větách?

Jakub: Prúser, až mi je smutno. Ale som rád, že existujú ľudia, ktorým svet nie je ukradnutý a idú hoc aj sami búrať čelom betónové steny, aby niečo zmenili. Tých fakt obdivujem.

Martin: Ľuďom hrabe. Niektorým. Ale inak to tu je fajn.

Philip: Som sklamaný, že sa spoločnosť neposúva dopredu, naopak cúvame 50 km/h. Frustrovaný ľudia, ktorí ma frustrujú svojou frustráciou. Beznádej.