Vtedy u Tarantina (Once Upon a Time in Hollywood)

Režisér a scenárista Quentin Tarantino natočil svoj deviaty film pod názvom Once Upon a Time in Hollywood. Prívlastok „kultový“ si vyslúžil už prvými filmami Reservoir Dogs, Pulp Fiction či Jackie Brown, v ktorých si vytvoril charakteristický štýl využívajúci siahodlhé dialógy, krvavé scény vyburcované do krajností či množstvo odkazov na diela iných režisérov. Tentoraz natočil prvý krát film inšpirovaný skutočnými udalosťami.

Vražda tehotnej manželky Romana Polanského, herečky Sharon Tate, sfanatizovanou skupinou Family pod vedením Charlieho Mansona v roku 1969 sa označuje ako koniec éry hippies. Polanski (Rafal Zawierucha) sa s Tate (Margot Robbie) a jej bývalým priateľom Jayom Sebringom (Emile Hirsch) prisťahujú vedľa herca Rickyho Daltona (Leonardo DiCaprio). Ten sa so svojim kaskadérom Cliffom Boothom (Brad Pitt) snaží dostať naspäť ku zlatým časom svojej kariéry, čomu chce dopomôcť režisér Marvin Shwarz (Al Pacino).

Námet znie veľmi komplexne a každý si predstaví rozmanitý príbeh, ktorý sa z postáv hraných hviezdami najvyššej hollywoodskej kvality môže vykľuť. No až do troch štvrtín sa dej razantne nevyvíja, skôr drží pomalé tempo. Nevyskytuje sa tu krvavá akcia, scenár pracuje predovšetkým s charaktermi postáv. Tarantino uplatnil schopnosť natočiť zdanlivo nevyvíjajúci sa dej spôsobom, ktorý využíva dlhé dialógy s poväčšine nepredvídateľným vyvrcholením. Pomalý rozbeh si vykompenzuje poslednou polhodinou plnou krvi. Typický Tarantinov prvok akcie a násilia je tu tradične prehnaný do miery, kedy to už nepoburuje brutalitou, ale naopak – zabáva absurditou.

Once Upon a Time in Hollywood odkazuje na jeden z najlepších westernov všetkých čias Once Upon a Time in the West Sergio Leoneho z roku 1968, no Tarantinove očarenie spaghetti westernom sa ukázalo už pri Kill Bill 1./2., Hateful Eight či Django Unchained. Každý z filmov je zasadený do iného obdobia, zároveň ich spája využitie čierneho humoru proti nejakej subkultúre alebo rase (Kill Bill 1. – Aziati, Django – Černosi, atď.), v Once Upon a Time in Hollywood sa tento typ humoru orientuje na hippies a Mansonovu skupinu.

Nepredvídateľné vyvíjanie scén, venovanie sa jednotlivým postavám, dlhšia stopáž (takmer trojhodinová) a akčné finále – to je Tarantinova charakteristika a tá bola naplnená. Napriek použitiu námetu smutnej a dramatickej udalosti sa bude Once Upon a Time in Hollywood v jeho filmografii vynímať ako ďalšia čierna akčná komédia. V tomto žánre Tarantino v dnešnej dobe nemá konkurenciu, no či snímka má na vrcholné diela jeho kariéry, akými sú Inglorious Basterds, Pulp Fiction či Django Unchained, je diskutabilné. Quentin Tarantino sa pohodlne usadil vo svojej komfortnej zóne plnej násilia, nekonečných dialógov a absurdity, že sa odtiaľ už nedokáže vymaniť. Zároveň je Once Upon a Time in Hollywood prehliadkou umenia prepojiť naoko neprepojiteľné a vyťažiť zo scén maximum.