Zdenko Fajčák | Články / Sloupky/Blogy | 01.05.2023
Hudobné štýly sú ako katalógy z Lidlu, každý si nájde svoj týždeň. V punkovom letáku nájdeme pár akordov, hlučnú agresiu a rebéliu proti spoločnosti, v ktorej sú produkty testované na deťoch influenceriek a ľudia vykonávajú svoju psychohygienu v lokálnej herni.
Punk na Slovensku bol v posledných rokoch bez iskry ako vypraný zapaľovač, vyprázdnené retro v štýle Ein Punkes Buntes. Koňýk zo Zóny si podal prihlášku do Klubu Kotlebových Kokotov, Yuri z Konfliktu si dal dole kapucňu vo videoklipe Majka Spirita a zosnulého Braňa Alexa zo Slobodky vystriedal bývalý porotca Superstar.
V Trnave sa našťastie okolo jej frontmana Denisa Bangu sformovala kapela The Wilderness a vrátila späť do hry neúprosnú syrovosť a spotené vlasy. Namiesto jednoduchých textov sa The Wilderness odvážia filozofovať, rozbité mikrofóny a tvrdé gitary soptia odpor k falošnému pokroku, existenciálnu úzkosť či frustráciu z aktuálnej doby plnej opustených samíc a samcov. Konzumný život, v ktorom socialistky odmietajú chodiť s chudobnými a diskusné vlákna nasiakli nenávisťou, podrobujú kritike tvrdšej než dvojtýždňová bageta. Partnerskými mestami ich punkového gheta sa stalo Tabletkovo, Nihilizmus York a Nová Mizéria nad Váhom.
Napriek tomu, že lieky zapíjajú alkoholickým nápojom B52, všetko robia s ľahkosťou a priamočiarosťou. Vztýčený prostredník proti slepote a falošnému nebu sa hrdo vypína nad ich divokou krajinou.
Punk však prežíva nielen v slovenskom Ríme. Jeho pôvodná myšlienka nasrať na zabehnuté štruktúry a urobiť si veci po svojom je večná. Étos DIY, autentický a nekompromisný, je stále živý. Načo sa pchať niekam, kam ťa nechcú, keď si môžeš vybudovať vlastný mikrosvet?
Takýto prístup si zvolili aj trapoví raperi v časoch, kedy ťažké basy a rýchle hajtky ešte nedominovali rebríčkom na Spotify. A v podstate to robia dodnes – produkujú si vlastné beaty, nahrávajú vlastné vokály a svoju hudbu distribuujú cez Soundcloud.
Napr. americké hiphopové duo Suicideboys bolo vždy nezávislé a bez podpory veľkého vydavateľstva, založilo si vlastný label s názvom G*59 Records. V ich hudbe nájdeme aj ďalšie punkové prvky - skreslené gitary, ťažké basové linky či vokálne prejavy energickejšie než muchy na hladujúcich Afričanoch v dokumentárnych filmoch.
Ako správni pankáči odmietajú materialistický bulšit a rúcajú modly zo zlata. Ich lyrika často obsahuje témy, ako je kritika mainstreamovej spoločnosti, sociálna izolácia a drogová závislosť na predpis.
V jednom z rozhovorov sa Denis Banga priznáva, že Suicideboys ovplyvnili tvorbu v jeho trapovom projekte Fvck_Kvlt. Je to jeho projekt, dieťa trapového otca a punkovej mamy. Všetko si v ňom robí sám – texty, beaty či produkciu po ten najfinálnejší zvuk a záverečný export.
Špinavé londýnske ulice a atlantské bloky Fvck_Kvlt spája vo forme temnej a miestami dekadentnej muziky. Vyjadruje sa k spoločenským problémom a rozoberá témy mentálneho zdravia. Namiesto hedonizmu stúpame na nášľapné míny v podobe depresií, nekompromisnej lyriky a dunivých basov. Drip a ice strieda smútok a frustrácia zo sveta, ktorej nepomôže ani sto pražských Jezuliatok v kapse.
Útočí na modernú Bastilu a oslobodzuje antiautoritárske ideály, v zatuchnutých kobkách nachádza pochmúrne nálady a schizofrenické stavy. To všetko za sprievodu vysamplovaných punkových riffov a silných rytmických nálad.
Fvck_Kvltovi vyhovuje robiť punk–syrovú a nekompromisnú hudbu.
Skrátka, robiť zle.
A robí to skvele.
Více a mnohem více materiálu o Fvck_Kvltovi a jeho crew najdete v magazínu Full Moon #144, kde jim a souvisejícím tématům je věnováno takřka 30 stran.
foto © Jakub Doležal
Michal Pařízek 19.04.2024
Tohle je Šejkr Sharpe edition, ne snad tedy úplně komplet, ale vlastně nakonec ano. V pořadu zazní hned několik ukázek z programu plus jedna motivační na závěr směřuje taky na…
Michal Pařízek 05.04.2024
O Liv.e více v dubnovém Full Moonu, ten text vůbec nebyl v plánu, ale prostě musel ven. Ona sama říká, že když nahrávala loňské album Girl in the Half Pearl,…
Zuzana Valešová 30.03.2024
Zatiaľčo minulý rok pôsobila Žižkovská noc ako taký “kočkopes”, tento rok nastúpila v plnej sile s jasnou správou, myšlienkou a víziou mne viac než sympatickou.
Michal Pařízek 22.03.2024
„Světová zpráva o štěstí zařadila Česko na 18. místo.“ No to se mi ulevilo, pak že jsme na tom špatně.
Ondra Helar 19.03.2024
Šest festivalových tipů, a to napříč tématy, protože i to je letošní novinkou – schází jednotné téma, zato je spoustu různých kategorií.
Michal Pařízek 08.03.2024
Dělo se toho spoustu, možná nejsilnějším zážitkem ale byla návštěva Kunstmuzea v Haagu. V hlavní roli Max Beckmann, Piet Mondrian, De Stijl. A Can.
Michal Pařízek 23.02.2024
„Praise your cringe,“ hřímá Joshua Idehen z pódia lublaňského klubu Channel Zero. Motivuje, káže a směje se u toho. Emoce na praporu a dojetí.
Andraž Kajzer 13.02.2024
Dekáda je výročí, které je potřeba pořádně oslavit. Jako první nabízíme pamětihodné momenty přehlídky uměleckého ředitele festivalu Andraže Kajzera.
Michal Pařízek 09.02.2024
Pohledy se mohou různit, naštěstí. „Můj je ten správný.“ Ano, takhle by to mělo, mohlo být. Právě Kafka je jednou z těch osobností...
Michal Pařízek 26.01.2024
„Tohle je konec internetu. Měli bysme si zase posílat dopisy, to bude mnohem užitečnější než tenhle shit.“ Ano, na letošním Eurosonicu padaly i takovéto věty.