Lucia Banáková | Články / Seriály | 13.08.2020
Covery sú veľmi nepríjemná hudobná disciplína, taká hra s ohňom na tenkom ľade. Človek implicitne porovnáva s originálom a v prípade odrhovačky, ako je Wicked Game od Chrisa Isaaka, aj s nemalým počtom ďalších súťažiacich. A všetci sú presvedčení, že emóciu dokážu podať pútavejšie. Trochu úspechu zožnú vždy, ale koľko skutočne patrí novému prevedeniu a koľko prvotnej myšlienke?
Wicked Game od Lingua Ignota vyšlo v okamihu, keď som písala recenziu nesúvisiaceho albumu (A.A. Williams – Forever Blue), o ktorom som nebola presvedčená. Nedokázala som však identifikovať, kde nastal problém. Počúvala som ho už týždeň dookola, analyzovala tiché i dynamické okamihy, mala plnú áštvorku poznámok, ale stále mi nedával zmysel. Otvorím Facebook a vidím ďalší cover Wicked Game, paráda, to bude dobré odreagovanie na pár minút.
Niekedy tie odpovede na otázky prídu veľmi nečakane. Lingua Ignota mi nevedomky vysvetlila, že s recenzovaným albumom nie je nič zlé, hudobne, len bol až príliš inverznou maticou k súboru vektorov mojej osobnej skúsenosti, histórie a nálady. Proste a jednoducho, nepodarilo sa mu vytvoriť husiu kožu na rukách, nezovrelo mi žalúdok a po recenzii som sa k nemu už nevrátila.
Uznávam, nie je to originálny počin, ale vždy, keď si novú verziu Wicked Game pustím, mám kopu emócií. Vynoria sa mi spomienky a zároveň z pesničky cítim aj výpoveď o vzťahu Kristin M. Hayter (Lingua Ignota) a Alexisa Marshalla (frontmana Daughters), ktorý naspieval len jedinú opakujúcu sa vetu “This world is only gonna break your heart”. Fandím im, príde mi nádherné, ako sa dáma, ktorá skrz hudbu rieši osobné traumy, krásne dopĺňa s tým divokým chlapcom, ktorý si minulý rok na Brutal Assaulte rozbil hlavu o mikrofón. Týždeň na to som ho stretla v press centre na festivale Arctangent, s chrastou na čele si čítal zbierku básní. Všetko na tejto dvojici mi príde natoľko poetické, že mi vôbec nevadia nedostatky.
A preto som sa rozhodla, pred tým, než ďalší cover skončí v prepadlisku dejín, verejne si pripomenúť, o čom pre mňa hudba je. Ak však hľadáte autorsky pôvodný song týždňa, pusťte si Akte XIII od mojej belgickej postmetalovej guilty pleasure Briqueville.
redakce 06.05.2024
„Je to alternativní, psychedelické, popové i písničkářské. Zvláštní a zároveň cool,“ láká zpěvák. Na desku i na koncert v Kasárnách. Vstupní průklep.
redakce 02.05.2024
Kytarista několika brněnských kapel a produkční MeetFactory v pořadatelské rubrice.
redakce 26.04.2024
Jahodový kluk se s námi podělil o nejdůležitější alba, hudební guilty pleasures a písně, u kterých pláče jeho srdce. V květnu ho uslyšíte v Praze.
redakce 25.04.2024
Lineup štandardne ponúka velikánov žánru ako This Will Destroy You, sleepmakeswaves, Emma Ruth Rundle, ako i menšie, no nemenej zaujímavé projekty z celého sveta.
redakce 24.04.2024
Jejich čerstvá novinka Spectre 02 vyšla minulý týden pod labelem Brutality Garden. Už tento týden ji můžete slyšet naživo na bratislavském Sharpu, o týden později v Praze, v červenci na…
redakce 18.04.2024
Položili jsme několik otázek hledačce nových talentů, bookerce a dramaturgyni festivalů.
redakce 16.04.2024
Jarní Sharpe, chorvatský INmusic festival, Taylor Swift v Londýně. Na jaké akce nás pozve vášnivý koncertní a festivalový manažer?
redakce 10.04.2024
Loni se jim toho povedlo hodně: v březnu vydali album Farm Alarm, pak dva singly, první evropskou tour a k tomu vydávají soundtrack k počítačové hře.
redakce 04.04.2024
Pokud budu mluvit sám za sebe, tak u mě teď panuje zdravá euforie, protože se mi asi po x letech podařilo dotáhnout do konce moje debutové EP, které vyšlo u…
redakce 03.04.2024
Co ji inspiruje, co ji vyruší, na co jí stačí jedna věta? Marta De Pascalis v našem dotazníčku, před pražským koncertem.