Créme de la Créme: Francúzsko na domácej obrazovke

Pandemická situácia dala minulý rok mnohým filmovým festivalom a prehliadkam nečakanú stopku. Inak to nebolo ani v prípade festivalu francúzskej kinematografie Créme de la Créme. Ten rok čo rok organizuje distribučná spoločnosť Film Europe v spolupráci s Francúzskym inštitútom na Slovensku. Po minuloročnej odmlke spôsobenej zavretím kín si aktuálny ročník našiel dočasný nový domov na videotéke Edisonline.

V hlavnom programe sa predstavili štyri premiéri. Na poslednú chvíľu bohužiaľ z programu vypadla fantasy novinka Quentina Dupieuxa, Mucha v kufri, napriek tomu bola ponuka rôznorodá a zaujímavá. Prvou premiérou bola komédia reagujúca na útrapy spôsobené modernými technológiami. Delete History ponúkol odľahčenú zábavu približujúcu divákovi problémy stredného veku súčasnej spoločnosti, nechýbala mu dávka kritiky, ale aj pochopenia pre vlastné postavy. Druhý deň si premiéru odkrútila oveľa temnejšia snímka výraznej tváre francúzskej kinematografie - Nicole Garcia. Milenci sú variáciou na príbeh milostného trojuholníka. Aj keď sa po stránke scenára dalo čo to vytknúť, v konečnom dôsledku ho na nohách udržal hutný audiovizuál a skvelé herecké obsadenie, menovite Stacy Martin v role femme fatale Lisy.

Diváci si mali možnosť pozrieť aj najnovšiu variáciu na príbeh Johanky z Arku. Aj keď sa táto nielen francúzskym srdciam milá historická postava dočkala desiatok adaptácií, od režiséra Bruna Dumonta sa dal očakávať prinajmenšom originálny prístup. S novinkou tak nadviazal na svoj film Johanka Superstar, teraz však s odlišným žánrovým prístupom. V neposlednej rade si to odpremiéroval mysteriózny horor dvojčiat Boukhermových. Teddy vlkolačiu legendu pretvoril do súčasného rurálneho prostredia. Do príbehu premeny dospievajúceho Teddyho uhryznutého záhadnou šelmou tvorcovia šikovne zapracovali niekoľko hororových subžánrov. Pri tom všetkom sa nezabudlo kritizovať inak marginalizovanú situáciu dospievajúcej mládeže.

Créme de la Créme nebolo iba o odpremietaní premiér, program dotvárali aj snímky z posledných ročníkov popredných európskych festivalov. Za zmienku stoja najmä Pravda, Kto si myslíš, že som a Bedári. Organizátori festivalu sa pohrali aj s dramaturgiou. Premiérove filmy boli zakaždým sprevádzané svojou programovou dvojičkou. Snímky mohlo spájať meno herca, režiséra alebo spoločná téma.

Premietanie sa snažilo priblížiť atmosfére kinosály. Aj keď sa to samozrejme v domácich podmienkach kinu nevyrovná, fixné časy premietania a nemožnosť film pretočiť či pozastaviť boli vítanými krokmi v izolovanej dobe zatvorených kín.