Zvuková vnímavosť alebo Kontext (v sade)

V súčasnosti sa Trenčín pripravuje na Európske hlavné mesto kultúry 2026 a v rámci titulu uskutočňuje kultúrne akcie, ktorých súčasťou bolo aj celodenné podujatie vydania série úúú a pssst. Akciu s názvom Kontext (v sade) organizoval umelecký kolektív OOO, za ktorým stojí hudobník Fero Király a performerka a dramaturgička Eva Vozárová. Už prvé pozvánky na sociálnych sieťach naznačili, že pôjde o súčasnú experimentálnu hudbu, ktorá má za cieľ zvukovú vnímavosť či stíšenie a nachádzanie nových ciest z dnešných kríz. Akcia sa konala v sade, areálu leteckých opravovní, kde sídli prvá slovenská lisovňa platní Vinyl-Lab.

Lenivé sobotné popoludnie ma núti k pol hodinovému spánku, strácam pojem o čase a rozospatý prichádzam na miesto, ktoré sa nachádza kúsok od môjho bydliska. Pomaly sa plížim medzi staré budovy leteckého učilišťa, do sadu pri lisovni platní. Priestor pôsobí intímne, na jabloňiach sú povešané látky, ktoré sa hypnoticky vlnia do statického pulzujúceho dronu, tvoreného na štyroch citarách. Experimentátor a skladateľ Matej Sloboda pomocou prikladania ebowov a malého ventilátoru k nástrojom vytvára súzvuk tvoriaci nekonečné minimalistické horizonty. Perfomance s názvom Relatívne ticho. Idúc. Kĺzaním. Krokom. Skočmo. Stále. Okolo. Hlahol. Drnčiac. je snová, zároveň pripomína hru na hranách sklenených pohárov. Poetiku dotvára vietor, ktorý sa miestami nárazovo opiera do jabloní a skrz mikrófóny tvorí noise, zároveň sa stáva priamym spolupracovníkom. Intímna atmosféra sa nevytráca ani po skončení, kedy umelec postupne odkladá ebowy a zatlmuje struny. Čas sa stáva relatívnym pojmom. Zo stromov padajú nezrelé jablká.

Najbližšia predpoveď počasia mierne upravuje program a zmeškaní otváracej umeleckej inštalácie, ktorá mala byť celodenná, ma trocha sklame. Umelkyňa Csilla Nagy v spolupráci s muzikológom Slávom Krekovičom vytvorila akustické keramické objekty pripomínajúce morské huby, ktoré zasadili do trávnatého prostredia priľahlého sadu. Interaktívne dielo s názvom Symbionti skúmalo prepojenie medzi človekom, prírodným prostredím a interagovalo s okolitým priestorom. Prichádzajúci dážď presunul návštevníkov do budovy Vinyl-Labu na prednášku, ktorú viedla kunsthistorička Lucia G. Stach. Zúčastnení umelci diskutovali o zvukovom umení, ktoré je zároveň okrajovým médiom, málokedy zástupeným v súčasných galerijných zbierkach. Na konci ostalo vyslovené, aby ľudia pokračovali v tom, čo robia, aj napriek prekážkam, ktoré prináša súčasná situácia v kultúre.

URSONATA, NAPRIEK VŠETKÉMU

Za lisovňou platní stojí opustená budova spaľovne z obdobia 2. sv. vojny, kde pár minút po konci diskusie gitaristi Štefan Szabó a Michal Matejka začínajú improvizovaný set. Nepripravený experimentálny dialóg dvoch nástrojov pôsobí uvoľnene, elektrické gitary kričia, drnčia, stišujú sa. Nielen efektové krabičky pomáhajú k zvukovému sebavyjadreniu experimentátorov, Szábo škŕka slákom po strunách, Matejka využíva skrutkovač, nástroje sa stávajú médiom neobmedzených možností. Kakofónia vracia historický priestor spaľovne do chodu, gitaristi vhadzujú do pece divoké tóny, na streche budovy bubnuje dážď. Dlhý potlesk na konci setu značí prídavok.

Atmosféru malého podujatia o pár desiatkách ľudí podtrhuje areál letiska, zarastené sady, cez ktoré vedú potrubia, a vraky nefunkčných lietadiel v diaľke pôsobia akoby sa na mieste zastavil čas. Doobeda sa konal workshop medzinárodného umeleckého kolektívu Soundcamp Cooperative, v rámci neho si návštevníci mohli vytvoriť vlastný streambox, vysielač, ktorý prenáša zvuky prostredia cez internetový portál locusonus.org. Mne to bohužiaľ nevychádzalo, a tak som aspoň súčasťou poslucháčstva, počas spoločnej listening session vo Vinyl-Labe. Meditatívne zvuky dažďa, vtákov či diaľnice vo mne vyvolávajú nostalgické obrazy. Vybavujú sa mi spomienky na neznáme večerné cesty a zastávky na nočných benzínkach počas letných rodinných dovoleniek, kedy najväčšie dobrodružstvo pre dieťa je samotná cesta, nie prímorské stredisko.

Na záver podujatia opäť do starej spaľovne, kde sa predstaví Ursonata od nemeckého umelca Kurta Schwittersa, v podaní experimentálneho vokalistu a operného speváka Vojtěcha Šemberu. Štyridsať minútová reinterpretácia si vyžaduje extrémnu sústredenosť, umelec predstavuje storočné dadaistické dielo, báseň zloženú vo vymyslenom jazyku. So zavretými očami recituje neznáme slová a slabiky, teatrálne gestikuluje, repetitívne obmieňa slabiky. Vyvoláva úsmevy na tvárach. Ak sa stratí pozornosť, okamžite ju naspäť privolá zaujímavé slovo, kde umelec kladie dôraz na hlasitosť. Zážitok, ktorý sa nevidí každý deň.

Napriek likvidácií slovenskej kultúry vzniká aj vďaka občianskym združeniam a DIY scéne množstvo akcií, ktoré sú malými ostrovmi nádeje. Kontext (v sade) predstavil zvukové umenie v rozličných formách. Poslucháči mali možnosť zastaviť sa, počúvať, interaktívne sa zapojiť a byť súčasťou výnimočnej akcie, ktorá do Trenčína priniesla experimentálne prístupy v hudobnom umení. Schwittersova Ursonata sa ťažko dostáva z hlavy aj po niekoľkých dňoch.