Alfa samec Devin Townsend a wall of sound

Koncert Devina Townsenda a jeho perepúte nastavil latku profesionálnych metalových koncertov v našich končinách pre rok 2015 dosť vysoko. Dôvodov bolo mnoho. Jeden z kľúčových bol cit pre stieranie hraníc - charakteristický pre celú tvorbu 42-ročného hyperaktívneho a sympatického Kanaďana.

Šialeným Nórom Shining stačilo úvodných 25 minút, aby svojím neopakovateľným mixom jazzu, metalu a elektronickej zvukovosti nenechali ani jedny ústa v bratislavskom Majestic Music Clube zatvorené. Barytón saxofón, stroboskopy, klávesová siréna, zefektovaný vokál, divé pódiové nasadenie a to všetko v odtieňoch súčasnej čiernej vo zvuku i obraze. Dochvíľni šťastlivci v publiku si mohli odfajknúť vzácny pobyt v ich autorskej, avantgardou páchnucej, no zároveň precízne vyleštenej škatuľke black jazz.

Nestranní a pozorní diváci (akých bolo v publiku nemálo) si pri druhej kapele Periphery všimli, že oproti severanom im toho nemálo chýba a že múza k nim nebola obzvlášť rozhadzovačná. Chýbala spontánnosť, rock’n’rollová špina, revolta a hlavne pesnička. Pre skalnejších djenterov nechýbala energia, dokonalé vokálne i inštrumentálne výkony, invenčný prístup k hudobnému času či mladícka moderná sviežosť bez ťaživých koreňov. Nehrateľné pasáže išli (naoko) ako po masle, no tri dlhé čisté tóny do štyroch dôb pálili očami gitaristov diery do hmatníkov. Obľúbenosť Periphery spočíva v tom, že začali skôr behať ako chodiť, a tak „úspešne“ zhudobnili jednu z najsilnejších túžob dnešnej doby.

Devin túto hru ale (ani tento večer) nehral. Už najmenej 25 rokov dobre vie, že (aj jeho) umenie je štafetový beh na dlhé nevykolíkované trate bez cieľovej pásky. Aj preto spájal so šarmantnou eleganciou staré a nové, pomalé a rýchle, hlasné a tichšie bez akýchkoľvek rozpakov. V jeho obrovskom svete (ktorého súčasťou je aj pódium) sa rudé oči Maršálů kamarátia s Pro-Tools, Bel Canto s ohyzdným škrekom, sedem strunový high gain s Telecasterom a jeden neohroziteľný „omniscient“ mimozemšťan s jedným hlúpnucim plešatým „fetid“ pozemšťanom. Devin odvážne bojoval so statusom hudobného alfa samca, a tak milo kontrastoval so svojou wall of sound prednahratou produkciou, ktorá sa ale nečakane utopila v stenách bývalej kinosály. Vystúpenie ako jediné v ten večer malo svoje hity, balady, pátos, intimitu, iróniu, humor a v nich svoje žiarivé vrcholy i miernejšie pády. Na Devin Townsend Project konto teda pribudli ďalšie extra body v teste času a závan extrémnej synkretickej človečiny z Kanady bude očarená Bratislava vetrať ešte dlho.