Ako Astronaut mieri ku hviezdám

S odstupom niekoľkých dní je nutné odstrániť nános pracovného prachu, odlepiť od seba takmer medovo sladké pláty Melvins, ktoré priľnuli k jednému z najvyšších jazzových vulkánov, a dostať sa k Predavačovi, Rolandovi a Benemu. A Andymu Bothwellovi.

Pražský c/hudobný bar sa plní mladými ľuďmi, mnohí z nich sú šťastní, v hlave im znejú pesničky idola zo severoamerickej Minnesoty, ktorého neváhajú pre/nasledovať po všetkých štáciách útulnej českej a moravskej krajiny. Dramaturgia večera veľmi vhodne zvolená, kapely medzi sebou hovoria, každá vlastnou rečou, a všetci svorne nerapujú o tom, že rapujú.

Predavač začne ako prvý ponúkať duchárske pesničky upečené z bez/nádejí a sklamaní; trpko sladkastý pamlsok si z lákavého obalu rozbaľuje čoraz väčší počet ľudí a nechávajú sa unášať chuťou rozplývajúcou sa na jazyku. Pokrčený papier na zemi, obsah v žalúdku, energia na ďalšie c/hody.

Bene s fyziognomickou i vnútornou poetikou Oskara Matzeratha kráča krok sem – krok tam, v rytme Rolanda (Kánika) a slov rinúcich sa z vlastných úst. V istom okamihu zabudnutého textu musí prísť na pomoc útla Spam Poetry a potom to už na tretí krát s Európou vyšlo. „Sleduj kámo, v reprákoch ti brní život.“ Hovorí Marián. Vieš to?

A prilieta chod hlavný – Astronaut – na tomto turné prvý raz s kapelou (Oscar Romeo gitara, Moe McNichols bicie). Všetci sa majú v láske a všetci majú v láske Jima Bima. Andyho trénované telo si užíva volnú plochu pódia, občasné osvieženie prináša voda a šatočka dojemne vytŕčajúca zo zadného vrecka. Boli časy, keď sa v ňom nosil hrebeň. Roztúženému hľadisku boli dopriate i The River i The Woods i nové skladby i amarouny-blázinec-špinavéponožky-motýli-skvelétetovanie-romantickýpríbeh rap.

Andy nechodí pre slovo ďaleko, čo potvrdil i v niekoľkých prehovoroch k publiku. Menej je niekedy viac, mieru nech si určí každý sám. Pocit, že Astronaut mieri ku hviezdám, skropila vlahá prvomájová búrka, zmývajúca špinu Vodičkovej do kanálov.