Čisté Tvary, čistý lúč

Vždy, keď prídem do trenčianskeho klubu Lúč je tam niečo spravené lepšie, ako keď som tam bol naposledy. Kus práce a už aj mužské WC vyzerá ako z tohto storočia. Samozrejme práve toto nemá byť správou dňa. Je ňou totiž to, že martinská kapela Čisté Tvary s posledným koncertom v rámci plánovanej podpory ich tretieho skvelého albumu Zem nás chce čistých vystúpila práve v Lúči.

Bez predkapely a Oskara Rózsu, s výborným zvukom, opäť s novým gitaristom a jasným úmyslom ponúknuť veľkorozmernú projekciu, o ktorú sa začal na plný úväzok starať nový člen kapely Marián Vredík. Je to práve on, kto dodáva skladbám v poslednej dobe toľko citeľný vizuálny rozmer. Potvrdením jeho kvality bola aj dopredu avizovaná premiéra nového klipu ku skladbe Krv ako hustá tečie voda. Tvary prilákali do klubu približne päťdesiatku oddaných fanúšikov, ktorí však nemali problém vytlieskať si niekoľko pesničkových prídavkov, čim zjavne do sýtosti prekvapili aj samotných členov kapely.

Skladby z novinky Zem nás chce čistých vykazujú v živom prevedení ešte viac presvedčivosti, ako tomu je pri štúdiových verziách. Vrcholne subjektívne z nich vynikala hlavne skvelá Oblohy iných časov, ale rovnako aj masívna zvuková gradácia v Dýchať síru. Veľkým oživením pre Čisté Tvary je bezpochyby nový gitarista Adam Mičinec, ktorý to síce tlačí v niektorých sólach až k extrémom, ale niet pochýb o tom, že do kapely výborne zapadol. Každá z pesničiek bola doplnená vizualizáciami, ktoré pozostávali z doteraz nepoužitých videí rovnako ako už oficiálne známych videoklipov. Návratom k dvom predchádzajúcim počinom Meskalín (2005) a Rita Von Anarchia (2008) bola venovaná dvojica prídavkov, pričom prišlo napríklad aj na Éter, rovnomennú Meskalín, Symboly? Zničiť! či jednu z ich najlepších skladieb vôbec Mars 999. Čisté Tvary sú skvelou koncertnou kapelou a ako mi neskôr prezradili, ich koncertné plány týmto turné rozhodne nekončia.

Jedinou istotou popri nemohúcnosti uchytiť ČT skrz hudobné škatuľky ostáva spoliehať sa na to, že ich vlastný kritický pohľad ostane navždy tou najlepšou zárukou, aby sa aj do budúcna dalo o nich uvažovať len ako o skutočných umelcoch svojho muzikantského remesla.