24 hodín (Pohoda on the Ground)

Cestu do Trenčína máme naplánovanú na omnoho skôr. Odchádzame vlakom smer trenčianske letisko hneď ráno, na bránach festivalu musíme byť čo najskôr. Nestratiť zbytočne žiadnu hodinu. Nezáleží na tom, že program začína až o pätnástej. Pre tento rok je to celé inak. V areáli Pohody sme oprávnení stráviť len jeden deň a ten chcú všetci využiť naplno. Nevadí nám ani 37 stupňov a takmer žiadny tieň poskytujúci úkryt. Hlavné je, že sme na Pohode. Minulý pandemický rok niečo nemožné. Tentokrát možné len na 24 hodín.

Všetko je teraz omnoho cennejšie. Nesťažuje sa na prílišné horúčavy, ani na páliace slnko. Všetci vnútorné oslavujú, že sa môžu nachádzať tam, kde sa nachádzať môžu. Málokoho vôbec zaujíma line-up, sú tu iné možnosti doteraz ďaleko vzdialené. Pre niekoho vôbec prvý festival od začiatku pandémie. Nikto to konkrétne nevysloví, ale všetci ďakujeme za to, že Pohoda pre tento rok vymenila prívlastok z In the Air na On the Ground. Sme vďační za to, že nemusíme na betónovú plochu letiska pozerať cez monitory, ale môžeme žlté pásy lietadlovej dráhy sledovať zblízka. Dokonca sa dotknúť. Práve tam sa odohráva väčšina festivalu On the Ground. Plocha pristávacej dráhy bola miestom, kde sa rozprestierali tri kruhové stage. Ten najväčší patrí Pohode, ostatné dva kurátorujú vybrané slovenské kluby. Každý deň iný. V môj deň to je bratislavský klub Fuga s metalovo, trapovo, experimentálnym line-upom a kultúrne centrum Diera do sveta, ktoré prinieslo i zahraničných umelcov a silné ženské performerky Pepper Levain a Soho Rezanejad.

Program striedal výber Pohody s programom kurátorovaným. Ten sa odohrával, niekedy naškodu, súčasne, čím vznikali situácie už dobre známej festivalovej schízy. „Našťastie“ krátky, ale úderný set Pepper Levain umožnil nazrieť aj do Fugy na set Evil Medvěd, premiestňujúcej sa pavúkoidnými pohybmi ponad jej elektronikou. Viac koncertného adrenalínu v jednej hodine ako za posledný rok. S pestrým výberom Pohody fungovali experimentálne výlety do vedľajších klubov akosi prirodzene. Na hlavnom stagei sa vystriedali frenetický kórejsko-britský Wooze, psychadelický Altin Gün so svojou vlastnou verziou anatolského rocku a v nočných hodinách priniesli po zrušených britských kapelách dávku britskosti postpunkový Dry Cleaning, na ktorých nadviazali gruzínsky Murman Tsulaze. Napriek farebnému a medzinárodne pestrému výberu mi po skončení rezonovali v hlave hlavne tie slovenské vystúpenia. Pohoda je dlhoročne miestom, kde možnosť predstaviť sa dostáva veľká časť slovenskej scény. Nestačí ale pokryť úplne všetko a to je problém, ktorý sa svojim spôsobom vyriešil kurátorstvom rozličných klubov. Fuga, Diera do sveta a T3 so svojou električkou opäť rozšírili záber festivalu na území Slovenska. Možnosť predstaviť sa dostali i tí doteraz menej videní.

fotogalerie z festivalu ke zhlédnutí tady

Highlighty boli experimentálneho rázu. Evil Medvěd - prepracovaný sound, glitchoidné beaty, deštruktívne elektronické plochy a nezabudnuteľné, perfektne znejúce drony. Na rovnakom stagei sa neskôr predstavil vo svojej premiére i projekt Srnka. Pri rozhovore s Mirom Tóthom pred koncertom mi bolo povedané, že to bude fyzické. A naozaj bolo. Baryton saxofón, drsná elektronika, baryton gitara a absurdné texty v podaní Michaely Paštékovej. Viac takýchto projektov na Slovensku! Áno. Štvrtok kurátorovaný Fugou a Dierou do sveta bol hudobne experimentálnejší, ale spoločne s atmosférickejším hlavným stageom fungoval dobre. Potešil poobedný koncert skupiny Shht, ktorí kreatívne, akoby to bola samozrejmosť, pretvorili absenciu speváka na niečo veľmi jedinečné. Priestor zaspievať si s kapelou dostali diváci v prvých radách a fungovalo to prekvapivo prirodzene. Bolo príjemné vidieť tak úzky kontakt medzi performerom a divákom.

Pohoda to opäť vyhrala. A nielen tým, že sa uskutočnila. Umožnila vytvoriť malú oázu uprostred pandémie. S lineupom skupín, ktoré by si mnohí len ťažko vedeli predstaviť na trenčianskom letisku už počas tohtoročného leta. Pri oznámení konceptu Pohoda on the Ground sa nadšenie neobišlo bez pochybností. A oni tam nejaké tie problémy v procese i nastali. Napriek všetkému nám umožnili prísť. Umelcom predstaviť svoje staré i nové projekty a všetkým ostatným ukázať, že sa to dá. Niekedy 24 hodín stačí.