Adam Badi Donoval | Články / Recenze | 31.08.2016
I Am Planet je projekt postavený okolo Patrika Korinoka, slovenského klavíristu a skladateľa, ktorého kompozície nesú jasné znaky minimalistických prvkov, súčasnej klasiky a svetov Ólafurov Arnaldsov a Nilsov Frahmov. On the Way to Antarctica je síce albumom, ktorý je zvukovo nemenný a limitovaný v inštrumentácii, ale aj napriek tomu sa mu podarilo zaujať kompozíciami a hudobnými nápadmi.
Asi viac ako akýkoľvek iný žáner rozkvitá minimálna neoklasika vďaka tichu a nie kvôli zvukom a notám. Samozrejme, noty sú dôležité a akordy vytvárajú skladbu, ale často sú to práve primerane dlhé tichá a vkusné pauzy, vďaka ktorým si kompozíciu zapamätáte. Toto je výnimočne zrejmé v otváracej When the Flowers Began to Disappear. Noty padajú pomaly a v malých skupinkách, zatiaľ čo jemné sláčiky vytvárajú napäté harmónie. Pokojné, ale trochu úzkostlivé – ako keď si skúšate nové kreslo v obchode s nábytkom.
Vo všeobecnosti sú Korinkove kompozície pútavé a flexibilné. Aj keď sú zasadené v minimalizme a opakujúcich sa motívoch, nechýba im pohyb a príbeh. Klavír aj sláčiky sú emotívne a vášnivé – to si všimnete už pri prvom posluchu. Navyše dlhé názvy skladieb napovedajú, že sa za nimi skrýva akýsi príbeh – a nevadilo by, ani keby bol vymyslený až po samotnom komponovaní. Skladby často evokujú scény a dávajú zapracovať fantázii, napríklad intenzívna skladba They Ran to the Place That No Longer Exists presakuje nervozitou a pohybom; evokuje tok, ale rozptýli sa do ničoty, presne ako naznačuje jej názov.
Hudba I Am Planet je živá. Má silu zakorenenú v jednoduchosti, ale často sa rozpína aj do komplexných kompozícií; využíva kontrast tichých aj intenzívnych pasáží. On the Way to Antarctica by mohol byť aj soundtrackový album, ale je dobre, že nie je. Stratil by dvojznačnosť a priestor pre interpretáciu poslucháča. Vďaka tomu všetkému sa mu podarilo vyhnúť gýčovosti, čo je v rámci žánra samo o sebe nemalým úspechom.
I Am Planet - On the Way to Antarctica (Deadred | Starcastic, 2016)
www.facebook.com/iamplanetmusic
Text vyšel v magazínu Full Moon #64.
Gram Bazaar vol. 9 – Deset let labelu Starcastic
feat. Prodavač, VIYU, Videos, Jelly Belly, Foolk, Autumnist, Ohm Square, Please the Trees, Bulp
10. 9. 2016, od 14:00
Náplavka & klub FAMU, Praha
facebookový event
Klára Šajtarová 23.07.2024
Mnozí si je automaticky asociují s písní Pixies, pro americkou hardcore-punkovou komunitu nabírají ale tato slova úplně jiný význam.
Matej Žofčín 06.07.2024
Ich štúdiové albumy síce nedosiahli u kritikov obrovského obdivu, to sa ale nedá povedať o ich živých vystúpeniach.
Jakub Veselý 29.06.2024
Debut Herbal Dentists prináša originálny zvuk a rozmanitosť, hrá sa s pocitmi a buduje temnú atmosféru.
Žofie Křížková 02.06.2024
The Smile se nejmenují po ničem, co by mělo pozitivní konotace. Naopak. Skupina je statementem vůči manipulativním, neupřímným úsměvům kolem nás.
Martin Zoul 20.05.2024
Klíčovým problémem se jeví být odfláklá konstrukce ústředního hrdiny, jehož duševní obzor shrnuje podtitul O čem sní stárnoucí bílí muži.
Klára Šajtarová 14.05.2024
Tvorba Doodseskader je jako palimpsest odhalující nové vrstvy s každým dalším poslechem. Tady se překračují hranice žánrů, tady uchvacují zdánlivě neslučitelné elementy.
Fí Poláchová 05.05.2024
Na předchozí nahrávce se snažili posluchače pobavit experimentováním s různými žánrovými prvky, kdežto u Saviors se vrátili k punkrockovým kořenům, hutným kytarovým riffům a intenzivním bicím.
Tereza Bartusková 30.04.2024
Z internetového blogu, zaměřeného na chicagskou hudební scénu, vytvořil jeho zakladatel Cole Bennett během jedné dekády Lyrical Lemonade, jak ho známe dnes.
3DDI3 27.04.2024
Zack Overkill je klasický noirový protagonista, který zahání depresi vzpomínkami na staré dobré časy a užíváním silných drog.
Viktor Hanačík 17.04.2024
Je to deska designovaná spíš pro klubové soundsystémy a podzemní parkety, ale obstojí i pro introspektivní poslech.