Dav roztopený chladom... (Mayhem)

„Tož, pre mňa je to dneska len spoločenská udalosť, nie koncert...,“ dozvedám sa od kamaráta v Brne na Amenre. „Chápem, ja si tiež idem v piatok skôr doplniť svoje blackové vzdelanie.“ Mayhem síce môžu byť legendy, ktoré založili žáner, ale ak nepočítam slabých desať minút na Brutale, naživo ma vždy nejako obchádzali. Asi je to tým, že ma bavia žánrové odbočky, mixy a experimenty, aj preto som sa trochu obávala čistokrvného nórskeho black metalu. Bol však najvyšší čas to napraviť, a tak som sa v piatok večer stala kvapkou v prúde tých najtemnejších fanúšikov, ktorí zo zastávky Lihovar prúdili do Meetka. Cestu som si krátila počítaním áut, ktoré mali na značke 666, potešil ma klasický metlácky humor v podobe ružových jednorožcov na jednej z palubných dosiek. Až kým som si neuvedomila, že jeden má odseknutú hlavu. Otáčam svoju plátenku s psíčkom a mačičkou, dress code som zasa raz neodhadla.

Večer otváral Gost so svojou temnou synthwave diskotékou. Zdá sa, že kombinácia synťáky a gitara v súčasnosti na metalovej scéne frčia, ale súdiac podľa ľahkosti, s akou som sa dostala až priamo pod pódium, si dovolím tvrdiť, že dav v piatok nemal náladu hopsať. Škoda, až na miestami nezvládnuté vokály to bol príjemný začiatok.

Vyvenčiť sa medzi koncertami bola nutnosť, keďže vypredané MeetFactory pripomínalo saunu. Na cigarete sa zdravím s hŕstkou známych a za účelom demografického výskumu načúvam rozhovorom dookola. Napočítala som šesť rôznych jazykov, a prišlo mi, že čeština nie je v prevahe.

Dav sa zhustil, Gaahls Wyrd už totižto neboli žiadnou žánrovou odbočkou. Pomaľovaný spevák Gaahl nastúpil a spolu s kapelou spustili poctivý black metal. Zvuk vpredu bol dobrý, sypačky sypali, Gaahl skvelo interagoval s publikom, nebál sa očného kontaktu, načahoval ruky a niekde pomedzi si našiel čas aj na prekvapivo čistý spev.

Na povinnej vychádzke pred hlavnou hviezdou rozoberáme vraj neslávny zvuk, a tak vymýšľam stratégiu postupných presunov na komparatívnu analýzu počas Mayhem. A okrem toho sa chlapec sediaci na kameni opodiaľ pozvracal, proste oldschool black metal ako sa patrí.

Mayhem hrali dlho a mne to ani chvíľu nevadilo. Začali vecami z nového albumu, a ak som Wyrd chválila za čisté pasáže, Attilovi Csiharovi musím udeliť medailu. Nepotrebujú náročné vizualizácie, aj tých pár hračiek, ktorými sa Csihar na pódiu snažil zaujať, mi prišli nadbytočné, ich hudba proste hovorí sama za seba. Po necelej hodine sa na chvíľu odmlčali, vo vriacej sále, v ktorej sa topilo nejedno temné srdce, sa rozlialo očakávanie. Správne, nastal čas na Freezing Moon. Stále ma to baví a stále viac. Odchádzam ohlušená, s úsmevom od ucha k uchu, na ľudí kričím. A komparatívna analýza? Stáť vpredu sa oplatí, ale vzadu narazíte na výchovu novej generácie metlákov v priamom prenose. Sedemročný chlapec, ktorý stál vedľa mňa, mal ešte širší úsmev ako ja...