Krásne, no ostrejšie (Anna Vaverková)

Vonku sa to rýchlo stočilo na chlad, no vnútri je teplo. Rozmŕzajú mi prsty, listujem si vinylmi. Frekventanti Kabinetu Múz vedia, že je to aktivita najmenej na štvrťhodinku. Vypátral som Refused, The Shins, St. Vincent... Keď na mňa uprene hladí Fvck Kvlt z obalu svojej Mŕtvej revolúcie, vraciam sa do reality, album totiž vydal začiatkom roka pod Kabinet Records, rovnako ako na konci septembra Anna Vaverková druhý album, ktorý pokrstí na tom najpríhodnejšom mieste. Medzičasom sa komorný priestor zaplní uctievačmi Krásy, treba ísť za nimi.

Predskakuje Táňa Lvovská. Prizná, že toto je prvý raz, čo spieva live, no keby tak neurobila, nikto by jej neveril. Back-to-back vystúpenie s producentom Davidom Machovským (Blue Uandi) ukazuje nesilenú, no nákazlivú vzájomnú chémiu, naopak silný je speváčkin hlas postavený do neošúchaných tanečných produkcií. Dvojica si s publikom robí, čo chce, kolíšeme sa z boka na bok, vciťujeme temperament, úprimne sa bavíme. Lvovská má žiaľ vydaných len pár trackov, no už na tých je počuť, že ju treba mať v hľadáčiku, vonkoncom aj Machovského, ležérneho RnB matadora s citom pre tvorenie vkusných „earworms“.

Z backstage sa na pódium dostavia dvaja švédski vlasáči a „naša“ Roztomilá holka: „Třeba přijde překvapení, třeba proletí tu čáp“ a ono fakt. To, že utrasene-ostrý, kvílivý vokál by zaslúžil ochrannú značku, už vieme, nečakané je skôr, akou razanciou trojčlenná zostava otvára oproti nahrávke. Mimo hlasu-inštrumentu pritom znie iba speváčkou bitá maraka, šikovná gitara jej manžela a koproducenta Liama Blvomqvista a rázne bubny Joakima Jägerhulta. Kompaktný, no stále výbušný rock.

fotogalerii z brněnského koncertu najdete tady

„We played a show in Olomouc yesterday, there was a guy who said that this is the best venue in the whole Czechia,“ hovorí v etude pri ladení Liam. Publikum zreteľne súhlasí, čo to do zvuku sa nedá odporovať, je to podstatný predpoklad, z energických výpadov do utešených balád však vedú umelci. Aj teraz je to paradoxne o troch prvkoch: rozcítené vokály Vaverkové, nežná hra na klávesy, texty, o ich poetike by sa dalo písať veľa a jedine v uchvátení. Takáto presila senzitivity môže byť len liečivá.

V druhej polovici setu príde na pódium riaditeľ Kabinet Records Martin Kozumplík, v rukách má misku plnú okvetných lupeňov. Odôvodňuje to tým, že by predsa bola škoda takýto výnimočný album pri krstení zalepiť lacným proseccom. Speváčka hádže LP do davu, chytí pravotočivý kurz a nepreletí ani meter. Padne na správne miesto.

Na rozlúčku si skupina opäť necháva rezkejšie skladby, zaznie aj pár starších z oceňovaného debutu Pozdravy z polepšovny (2023). Schyľuje sa ku koncu, no nikto nechce, aby to tu skončilo. Pri hudobnom zjave, akým je Anna Vaverková, je ťažké nepreháňať. Srší z nej milota, úprimnosť a ohlušujúca verva, za skromným prejavom sa schováva vycibrený tvorivý duch. Po koncerte je dlhá šora, takže si nestihnem kúpiť merch, odchádzam aspoň s až priblblo úprimným úsmevom.