Moshpitové šípky (Vole & co.)

Večer v smíchovskom Underdogsʼ bol naplnený slinami, saltami, rozliatym pivom a krikom. Pätica hardcorových kapiel zaplnila tehelnú pivnicu pri príležitosti krstu nového LP Slibuji za všechny od Vole. Roztrasené steny, zamotané káble, vypojený mikrofón, všetko ako má byť.

Protijed, štvorica hardcore punkáčov. Nestihli sme celý set, kedže rada na vstup končila až pri vchodových dverách, no počas posledných trackov sa k nám dostala drsnosť a odviazanosť. Frontman Banán zaujal aj akrobatickými kúskami s mikrofónom, aj triky chytania pľuvancov kvapkajúcich zo stropu.

Nasledujúca kapela Denim zo susedného Rakúska priniesla energické vystupňovanie a interaktívnu show. Spevák opakovane zoskočil z pódia medzi ľudí do moshpitu a aktívne hľadal obeť, ktorej nakričí priamo do tváre. Počas koncertu si omotal kábel okolo krku, opakovane trieskal mikrofón o hlavu. Spomedzi ľudí vychádzal na stage okolo mňa, červené škvrny na hladkej hlave predpovedajú výraznú hrču. Počas spevu mu v očiach vzplanuli plamene a túto neuveriteľnú energiu prenášal aj na obecenstvo. Výrazný bol aj basový gitarista a zároveň druhý hlas podporujúci zadychčaného speváka.

Mörkhimmel vystúpili s veľmi jemne pokojnejším setom v pomalšom tempe. Do klasického zloženia spevu, bicích a gitár zakomponovali aj elektronické prvky s thereminom. Frontman Slávek, zamotaný do pravých metalových vlasov, mal stále prísny prejav, no spev pôsobil sčasti aj melodicky. Ich nová doska Genium Obskurity sa odklonila od klasického metalu k autentickej výpovedi stavu kapely. Ľudský posun členov po rokoch je reflektovaný v diele plnom zaujímavých rytmov, tém tajomna, groteskných obrazov, vyrastania a pominutia. V porovnaní s ostatnými boli Mörkhimmel zvukovo rozmanitejší, menej agresívni.

Zahrala aj britská skupina Frisk, kedy intenzita znova stúpla. Priamočiara agresivita sršiaca z tvrdého punku rozprúdila dav, aj vďaka frontmanovi, ktorý celý set odohral v moshpite. Tvárou v tvár poslucháčom ich objímal, držal za ruky, splynul s nimi. Rozbehnuté tempo, výrazné riffy a dlhé škrípanie strún vytvorilo hladkú tranzíciu k hlavnej udalosti.

Večer završili Vole. Vokalista Tomáš Mitura vošiel na pódium s fľašou vína, farebnými okuliarmi a začal koncert komunikáciou s publikom, zopár vtipnými historkami. Potom sa rozpútal bordel. Popri dynamickom predstavení kapely, jacksonovských tanečných pohyboch, výborných sólach basistov Prachaře a Vály, vynikal bubeník Filípek s obdivuhodnými rytmami. Najväčší chaos však spôsobili fanúšikovia, skákali z pódia do davu, občas šípky, občas saltá, zrážali sa s formáciou, padali na zem, štverali sa po železnej konštrukcií, schytali každý zopár kopancov.

Album obsahuje oproti predchádzajúcemu viac hry s vokálmi, behy a skoky, v textoch sa objavuje spoločenská kritika aj milostné príbehy. Povedala by som, že Vole vnímali koncert ako jeden z viacerých, nekonali sa žiadne špeciálne ceremónie a príhovory, jednoducho sa hralo. Set bol vyskladaný zo starých aj nových trackov, nikto neostal sklamaný. Vedia ako robiť show, pracovať a komunikovať s davom, spotiť celú sálu.

Do Underdogsʼ sa dostala exhibícia rôznorodého underground punku. Celkovo vynikajúca kombinácia hudby, spájajúca sa v akčný zážitok plný nečakaných momentov. Hluch crew majú prax, to sa nedá poprieť.