Mozaika názorovej nekompromisnosti (Heaven Shall Burn & Co.)

Tri dekády. Toľko je na scéne metalové zoskupenie Heaven Shall Burn, ktoré sa naprieč diskografiou venuje aktuálnym a pálčivým spoločenským témam. K výročiu si pripravilo turné Heimat Over Europe, zamerané primárne na mestá a kluby, kde ešte nehrali. Do brnianskeho Sono Centra si so sebou priniesli žánrovo aj tematicky umne namiešanú trojicu predskokanov.

O otvorenie večera sa postarali Frozen Soul a bez zbytočných okrás a ambícií ohromiť niečím novým doručili oldschool death metal, ktorý hudobne aj vizuálne vystihuje spojenie „poctivá zabíjačka“. Ťažkotonážnym riffom v sprievode pupkatého mäsiara-speváka Chada Greena sa nešlo ubrániť, takže si každý mohol odniesť kus texaskej flákoty. Ich „ice cold death metal“, pripomínajúci Bolt Thrower či Obituary, je spojením s časmi dávno minulými, ktoré vďaka podobným skupinám neupadajú do zabudnutia.

fotogalerii z koncertu najdete tady

Technickejšiu stránku aj melodickosť posunuli o level vyššie The Black Dahlia Murder, aby predstavili vlastnú verziu amerického melodic death metalu. Rovnako ako Heaven Shall Burn, aj oni si vždy zakladali na textoch, no z úplne iného spektra, takže prepracované riffy, blast beaty a výrazné zmeny nálad sprevádza maniakálny vokál s príbehmi vo forme hororových poviedok, s brutalitou aj čiernym humorom. Po smrti speváka Trevora Strnada v roku 2022 to skupina nezabalila a o dva roky neskôr vydala album Servitude. Speváckych povinností sa chopil vtedajší gitarista Brian Eschbach a tak to nielen zostalo v rodine, ale kvalitatívne ani ľudsky hudba nestratila. Set oplýval precíznosťou, energiou, brutalitou aj komickým aspektom, pretože Eschbach buď nechce, alebo nevie pôsobiť ako seriózny frontman. Tento karikatúrny podtón k živému prejavu ale na počudovanie sedí.

Oveľa viac melódií na úkor tvrdosti priniesli The Halo Effect. Kapela pozostávajúca primárne z bývalých členov In Flames si od vzniku roku 2019 dala za cieľ vrátiť sa k pôvodnému göteborgskému melo-death zvuku z 90. rokov, a paradoxne sa im to na posledných albumoch darí lepšie než aktuálnej zostave In Flames. Rozliehali sa tak nádherné gitarové harmónie, chytľavé a rýchle riffy a pamätné sóla držiace pokope vďaka krásnej súhre basovej linky a bicích. Hlasovo skupinu zaštítil ďalší göteborgský rodák Mikael Stanne, ktorý je fanúšikom žánru dobre známy z Dark Tranquility. Set pôsobil energicky a vďaka pätici členov aj mimoriadne ľudsky, čo priamo korešponduje s témami minulosti, spomienok a formovania identity skrz naše rozhodnutia, ktorým sa venujú. Cudzie im nie sú ani spoločenské otázky a pohľad na vnútorný konflikt jednotlivca, čo je aj jedným zo stavebných kameňov nemeckých Heaven Shall Burn. The Halo Effect sa na veci pozerajú optimisticky, a tento stav mysle preniesli aj do davu.

OVEČKY A IDEÁLY

Obrovský banner za pódiom. Aj Heaven Shall Burn stavili na jednoduchosť a namiesto pohyblivých sprievodných obrázkov vzadu viselo tematické plátno, v tomto prípade ručiaci jeleň z coveru najnovšieho albumu Heimat. Ten akoby dával na známosť, že večer nebol len prehliadkou odtieňov metalu, ale spoločnou premennou v základných ľudských postojoch. A aj keď sa postupne striedali priamočiarosť s technickou exhibíciou či melodickou nostalgiou, všetci mali jedno spoločné – nekompromisnosť. Zvuk, obsah, forma...

Aj po tridsiatich rokoch si Heaven Shall Burn udržujú konštantnú mieru nasratosti. Málo kapiel je v rámci týchto žánrov vokálnejších, pokiaľ ide o názory na boj proti rasizmu, fašizmu, nacionalizmu, sociálne nerovnosti či ochranu zvierat a environmentálne témy. Ich tvorba to reflektuje a zostáva naprieč dekádami tvrdá, priamočiara a bez úkrokov k melodickým vokálom, pracuje s dynamikou a je stelesnením naliehavosti.

Obrovská dávka energie, s akou skupina vystupovala, bola miestami až ohlušujúca, a to nielen zvukovo, ale aj vizuálne a pocitovo. Neustála interakcia s publikom, spontánne výzvy k pohybu, circle pity a stagediving, ktoré tu neboli len doplnkom, ale prirodzenou súčasťou diania. Frontman Marcus Bischoff nepôsobil ako nedotknuteľná hviezda, ale ako súčasť davu, ktorý vedie svoje ovečky k ideálom. Kapela pritom tradične nezabudla ani na hodnotový presah a medzi skladbami zazneli krátke, no jasné odkazy na solidaritu, odpor voči nenávisti či potrebu kritického myslenia, aj v nadväznosti na aktuálne dianie (nielen) na Ukrajine.

O to viac mrzelo, že aj keď The Halo Effect, The Black Dahlia Murder a Heaven Shall Burn vydali k turné spoločnú skladbu Lest We Fall, večer nezaznela. Nielen že by sa do niektorého zo setov zmestila, ale najmä k záveru by sa po predstavení všetkých kapiel aj hodila, ako stvrdenie jednoty. No ak som sa v kútiku duše obával, či Heaven Shall Burn dokážu Sono odrovnať, s pribúdajúcimi minútami a odsýpajúcimi účinkujúcimi som sa začal hanbiť, že mi niečo také vôbec napadlo.