Možno sa už neuvídime (Injury Reserve)

Aj keď Injury Reserve hrali v Prahe takmer na deň presne pred troma rokmi, teraz vystupovali ako úplne iná kapela. Časť turné odohrali s Black Midi a je zjavné, že aj ich publikom sa zmenilo. Aj keď boli vždy označovaný ako experimentálny hip hop, teraz sa dôraz na experimentálny ešte zväčšil. Zmena je okrem iného podmienená aj smrťou jedného z členov, Stepy J. Groggsa. Spolu s ním boli známi ako previazaná trojica kamarátov, a tak sa zdalo nevhodné ďalej pôsobiť a vystupovať ako kapela. Posledný album By the Time I Get to Phoenix, ale svojou emocionálosťou a surovosťou dáva priestor, aby bol hraný naživo aj po takej tragickej udalosti.

Prvé nápady k albumu vznikli pri koncerte v Stockholme, kde nemohli hrať svoju zvyčajnú show, pretože podnik bol príliš malý, a tak dali impromtu DJ set s rozpracovanou piesňou - Superman That. Ritchie with a T pre Interview Magazine o súčasnom turné povedal, že naplniť víziu projektu chcú jeho živým hraním. Každý večer po vyše rok hrali celý By the Time I Get to Phoenix od začiatku do konca. Praha bola predposlednou zastávkou a dalo by sa povedať, že čo bolo počuť v ten večer, bola finálna verzia v úplnom znení. Improvizácia, nahrávanie, improvizácia. Cyklus sa uzavrel.

Väčšina tejto vízie sa vytvárala pod rukami Parkera Coreyho. So samplami v Ableton Push controlleri staval beaty od základov. Rôzne časti piesní predlžoval, nechával viac priestoru pre rapovanie alebo pridal nové intro a outro. Piesne ako Superman That alebo Smoke Don’t Clear už na albume hraničili s noise estetikou a naživo sa to znásobilo. Heslovité texty, rôzne hlasové polohy, v ktorých Ritchie with a T rapoval, a design pódia boli ako apokalyptický zjav. Biele rýchlo blikajúce svetlá a parostroj vytvorili z kapely len veľmi nejasné obrysy. Občas sa objavili v popredí dredy Ritchie with a T a keď mierne ustúpila hmla, tak aj prorocký vzhľad Coreyho s veľkou neupravenou bradou a dlhými vlasmi. Pri Groggsových častiach sa naopak para zhusťovala a dve svietidlá blikali podľa rytmu jeho hlasu. Oslepujúcimi lúčmi prehováral k publiku.

Po odohratí kompletného By the Time I Get to Phoenix sa vrátili k niekoľkým starším piesňam. Zamyslenejšie a atmosferickejšie pasáže predchádzajúcich päťdesiatich minút nahradili moshpity a skandovanie. Dôstojná rozlúčka s Injury Reserve.

Ako predkapelu si doniesli Body Meat. Ten v jaskynnom klube Underdogs’ predviedol naozaj chaotickú energiu. Hyperpop s množstvom bás a prelínajúcich samplov mal mnoho spoločného s Injury Reserve, ale zároveň sa zdalo, že sa berie o mnoho menej vážne. S čelovkami na rukávoch si svietil na nástroje, teatrálne skákal a plížil sa po pódiu. Či bolo vtipné vyznenie zámerné, je ťažko povedať, ale minimálne to odpútavalo pozornosť od hudby, čo žiadané určite nie je.

„Now me, Groggs and P doin' the three man weave,” rapujú Injury Reserve v piesni Three Man Weave. Trojité lano bolo ale prerušené a ich budúcnosť je otázna. V rozhoroch sa vyjadrujú, že po konci turné budú mať lepšie pochopenie o tom, ako sa cítia, keď vystupujú bez Groggsa. Injury Reserve boli a sú naozaj špeciálnou kapelou, ktorá existovala vo vlastnom undergrounde so špecifickými fanúšikmi. Pokračovanie by tak bolo skvelé, ale zároveň horko-sladké. Podľa dynamiky medzi Ritchie with a T a Parkerom Coreym je dosť možné, že iba opustia názov Injury Reserve a spoločne budú fungovať naďalej. Minimálne na nadchádzajúce obdobie to bola pravdepodobne posledná možnosť, ako ich vidieť naživo.