Opäť doma (Pohoda 2024)

„Kultúra na Slovensku je na tom vo všeobecnosti zle, “ hovorí riaditeľ festivalu Pohoda Michal Kaščák v rozhovore pre Denník N, nadväzujúc na otázku ekonomickej nestability kultúry. Pri výčte problémov týkajúcich sa nielen samotného festivalu na trenčianskom letisku si viac ako po minulé roky uvedomujem vzácnosť toho, že môžem kráčať po betónovej pristávacej ploche. Pandémia ukázala, že vznik podobných podujatí nemusí byť samozrejmosťou, v kontexte dnešnej politickej situácie v krajine už vôbec nie. Vďačnosť je za branami tentokrát väčšia, alebo aspoň na tvárach prichádzajúcich postrehnutelnejšia.

Po príchode nasleduje prehliadka terénu, všetko až na pár zmien je na svojom mieste, vlajky vejú a návštevníci využívajú horúci podvečer na stretávanie a druživé rozhovory. Organizátori s nabitým programom nastavili laťku už od prvého dňa veľmi vysoko. Na flákanie nie je príliš priestor, trojboj Arlo Parks - Skepta - James Blake čaká.

Po poslednej povinnej zástavke v stánku trenčianskej kaviarne a pražiarne Coffee Sheep spolu s espresso tonicom ponáhľame na Arlo Parks, ktorej citlivý mix osobitých pesničiek z albumu Collapsed in Sunbeams priniesol nominácie na Grammy a víťazstvo v britských Mercury Prize. Ostrejší výraz živých skladieb so skreslenou gitarou singlom Caroline alebo Eugene prekvapivo sedí a celý koncert je milým popovým vankúšom k farebnému západu slnka. Oproti mladej Parks nie je Skepta návštevníkom Pohody žiadnou neznámou. Aj napriek tomu ale musí počas celého setu na hlavnom pódiu nachádzať v publiku potrebnú „energy“ a diktovať tempo. Pri osvedčených bangeroch vrátane That's Not Me pán grimeu dostane energy, ktorú tak veľmi potrebuje. Teplo zo šlahajúcich plameňov na pódiu cítiť i za desiatou radou v publiku, energia má ale neistú tendenciu. Pri tzv. songs for ladies Skepta vyťahuje zamilované trapové balady a v ich doprovode sa dvíha i zopár obočí. Pre chlapcov tvrdo, pre dievčatá jemne, tvrdí.

Outfitovú políciu zatiaľ po mizerných ratingoch modrých šortiek Arlo Parks a poľovníckej khaki šiltovky Skepty následne poteší kombinácia bielych džínsov a koženej bundy Jamesa Blakea, ktorý spolu s kapelou od úvodných skladieb drží publikom pod kúzlom svojej osobnosti a best of výberu nenechávajúceho na minútu vydýchnuť. Či už je to pri hľučnejších a tanečnejších skladbách s prenikavými synthami a chytľavými rytmami alebo pri pomalých love songs, Blake prechádza cez nálady hravo. Takmer bezstarostne sa premiestňuje od klávesu ku klávesu, od afektu k emócii. Akoby bez námahy dokáže vyčarovať momenty eufórie aj intimity, ísť z coveru do coveru, z tanečného bangeru k sólu na klavíri. Z Hope She'll Be Happier Billa Withersa, postavenej na osamelom gitarovom arpeggiu, nenápadne prechádza do krásnej verzie No Surprises.

James Blake s kapelou využíva minimalistický setup synthov a bicích na maximum, dôkazom je záverečná Retrograde z prelomového albumu Overgrown. Súčasná R&B balada z najprísnejšími synthovými linkami stúpajúcimi do nebies mnohých katapultuje do nekonečných výšin. Na emočné a fyzické vyčerpanie následne doplatí set Peggy Gou. Letný hit (It Goes Like) Nanana sa tentokrát nekoná a všetka pozornosť smeruje k dlhoočakávanemu koncertu austrálskeho popového princa Genesisa Owusu.

fotogalerie z festivalu najdete tady

Ak Blake publikum začaroval, Owusu svojim mixom R&B a disca s punkovým étosom ľudí pod pódiom zmanipuloval a nenávratne konvertoval na svoje náboženstvo. Konceptuálna popová show s jedným bangerom za druhým žiadnu živú kapelu nepotrebovala, Owusu si vystačil úplne sám a od úvodnej Leaving the Light až po záverečnú skladbu o rybárčení silou svojej persony hravo diktoval show. Nechýbal ani crowd surfing a malý moshpitík. Genesis Owusu aka Kofi Owusu-Ansah nemohol uveriť vlastným očiam, že ho v malom Trenčíne čaká tak oddané a vďačné publikum. Na Pohodu podľa všetkého doletel priamo z Austrálie. Oplatilo sa!