Pestré farby neo-soulu (Jordan Mackampa)

Zakladať si názor na človeku z jeho vzhľadu je neskutočne povrchné a ponižujúce pre osobu, ktorá je tvorená množstvo komplexných vlastností. Keď sa však niekto pozrel na plagát ku koncertu Jordana Mackampa v Café V Lese, tak musel zostať hlboko presvedčený, že sa jedná o bezprostredne príjemného a srdečného jednotlivca. V obyčajnom šedom svetri a s drobnou zimnou čiapkou sa podobá na Marvina Gayea nielen vizuálne, ale v jeho tvorbe je počuť aj dušu tejto legendy. Inšpirovaný hviezdami soulovej hudby je Mackampa majstrom v budovaní chytľavých a srdcervúcich piesní.

Z neveľkého počtu európskych zastávok, ktoré by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky, si Mackampa vybral aj Prahu a za jeden večer ju premaľoval pestrými farbami neo-soulu. Síce so svojou tvorbou obieha britský hudobník kluby už dva roky, ale debutový album je stále v pomerne ďalekej budúcnosti (apríl 2020). O čo sa však snaží viac, je zbavenie sa nálepky pesničkára s akustickou gitarou, ktorá sa s ním istú dobu vezie. Vo vršovickom klube tak aj staršie piesne predstavoval v energickejších a soulovejších variáciách s klasickou zostavou bubny, basa, gitara. Naproti nahratým verziám zo Spotify, ktorých produkcia sa mení pieseň od piesne, tak naživo zneli oveľa príbuznejšie a osobitejšie. Nacvičené kompozície bol nútený v štvrtine koncertu mierne pozmeniť kvôli poruche elektroakustickej gitary a pred hitom What Am I žartovne prehodil, že musí prejsť na elektrinu ako Bob Dylan. Najväčšou devízou neo-soulového muzikanta je však stále jeho jedinečný hlas. Práve ten núti k neustálym prirovnaniam k umelcom ako Bill Withers a aj v popovejších piesňach (Parachutes) zapĺňal komorné priestory hrejivým a rozcíteným prejavom. S odstupom od mikrofónu bol jeho vokálny prejav ešte pôsobivejší a duchaplné výkriky textu piesne Midnight mali omnoho väčšiu silu: „The midnight hour, it gets colder/ We're moving closer/ The closer the better.“

Keď takéto momenty dozneli a publikum zostalo nadšené čakať na pokračovanie, tak namiesto tichého úžasu prevládala v komorných priestoroch klubu skôr barová atmosféra. Občas ale ani hudba nebola zábranou pre konverzácie a zdalo sa, že pre niekoľkých návštevníkov bola kapela iba pozadím pre ich sobotňajší večer. Najviac to však mrzelo, keď sa zhasli svetlá a Mackampa sa snažil o intímnejšiu chvíľu, ale ľudí museli utišovať aj barmani. Pominúc od tohto faktu boli ostatné interakcie s fanúšikmi čarovné. Spevák s konžskými koreňmi si z poslucháčov vytvoril miniatúrny zbor, ktorý mu počas koncertu robil doplňujúce vokály. V závere piesne Yours To Keep sa tak spájal jeho soulový spev s harmóniami publika a energickými gitarami do celku, ktorý by sa mohol kľudne nahrať na album a okamžite vydať.

O zámere tohto turné povedal Jordan Mackampe pre Atwood Magazine: „Napriek tomu, že sú teraz moje koncerty o trochu väčšie, chcem, aby aj tak prebehlo to dôverné spojenie medzi jednotlivcami. Viem, že je to dosť ťažké, ale veľmi sa snažím, aby som to dosiahol.“ Počas koncertu síce tejto snahe isté aspekty prekážali, ale vychádzajúca hviezda neo-soulu zo seba aj tak vydala mnoho magických tónov. Ako predznamenanie kvalít prichádzajúceho debutu to určite stačilo.