Praha plná prekvapení (Black Country, New Road)

Poobede som viedol rozhovor s May Kershaw a Georgiou Ellery, vokalistkami britských Black Country, New Road. Ich európske turné k najnovšiemu albumu Forever Howlong, prvému od odchodu frontmana Isaaca Wooda, sa blíži ku koncu a ide o veľký krok vpred. V interview (prečítate si v ďalšom Full Moone) mi okrem iného povedali, že nečakali najvľúdnejšie reakcie. Pred Roxy sa však utvoril rad, jedného fanúšika spoznávam ešte z včasnejších hodín. Kapela si za tie roky vybudovala dedikovanú fanbase, a to aj v Česku. Zmena zvuku či estetiky na tom nič nezmenila.

Roxy je veľmi príjemná venue. Cestou k pódiu si v merch stánku kupujem si pekný šál s nápisom Black Country, New Road, pod pódiom to vrie nedočkavosťou. Westside Cowboy sa, vzhľadom na tony gearu headlinerov, na pódium sotva vojdú, no ponúknu neskutočnú show. Znie to britsky, ale s energiou emo kapiel z USA. Končia akustickou pesničkou, štyria natlačený na jednom mikrofóne, bubeník zviera tom-tom, navzájom harmonizujú, ide z toho mierny mileniálsky cringe, napadajú mi Mumford and Sons, Fleet Foxes a Lumineers, ale celá sála, vrátane mňa, im to žerie.

fotogalerii z koncertu najdete zde

Na Black Country, New Road sa priestor ešte naplní, ako vždy ich vstup sprevádza osemdesiatkový šláger, tentokrát Downtown od Petuly Clark. Album Forever Howlong je odvážnym krokom preč od art rocku, do zvukovo jemnejších teritórií alternatívneho folku – srší z toho feeling Joanny Newsom, album znie naživo ešte muzikálnejšie, teatrálne vyzerajú hlavne piesne Ellery a Kershaw, ktoré sa do svojich performance náramne vžívajú. Ellery strieda mandolínu s violou, bubeník Wayne hrá v niektorých pesničkách na bendžo. Okolo počujem desiatky ľudí spievať text každej piesne.

Ústrednou témou novej éry má byť priateľstvo. Meno Black Country, New Road ostalo práve z tohto dôvodu – dať najavo, že ich kamarátstvo je silnejšie ako kedykoľvek predtým. Chémiu je vidno, kapela si koncert užíva, čo potvrdí Tyler Hyde klasickým: „Ste najlepšie publikum, aké sme na tour mali,” dnes jej to všetci verí. Pri vyvrcholeniach posledných dvoch piesní nikomu nevadí ani teplo, ide o jednu z najschopnejších súčasných kapiel, ktoré máte šancu vidieť. V (ne)obyčajný stredajší večer to vie publikum, a pravdepodobne aj skupina samotná.

Pod pokličkou sa rozprávalo, že sa chystá prekvapenie v podobe afterparty. Tá sa skutočne deje, saxofonista Lewis Evans má dokonca amatérsky DJ set, kde hrá svoje najobľúbenejšie disco klasiky. Pripája sa aj ostatok, hrám dokonca limbo s Waynom. Po chvíli vidím, ako okolo mňa uteká manažér a zháňa posledných členov kapely, ktorí sa ešte zabávajú na parkete. Aj keď pieseň Up Song s ikonickým refrénom „BCNR friends forever“ už naživo nehrajú, jej odkaz znel aj bez nej. Na Prahu hudobníci určite len tak nezabudnú. A bude to vzájomné.