Pravda ohlodaná až na kost (Jiří Imlauf)

Keď sa povie Cafe Portal, vybavím si sklenené dvere na toaletách, cez ktoré je vidieť až na balkón plný ľudí. Od dnes to budem mať spojené s Jiřím Imlaufem, vodcom divokej ústeckej smečky Houpací koně, kapely, ktorá si vysnila Everest, no nevyliezla ešte ani na Milešovku. Svet hudby je plný nespravodlivosti. Hlavne v tých prípadoch, ak sa na scéne pohybujú tý s prvoplánovými textami, ktorí si nahrabú všetku slávu, a naopak tý, čo majú dobré texty, si z popularity neuzobnú ani kúsok. A to je prípad Houpacích koní. Jiří o sebe tvrdí, že sa vždy cítil ako Beatles, na ktoré neprišli ľudia. Dnes ale rozhodne nie. Pred Portalom síce nie je rada ako na Marka Lanegana, no malá kaviarenská miestnosť sa dokáže behom pár okamihov rýchlo naplniť k prasknutiu.

Kostrou večera boli vlastné básne z knihy Zlatý časy se končí. Názov skrýva svojráznu životnú výpoveď v podobe textov, ktoré Jiří pre svoju kapelu písal skoro dvadsať päť rokov. To, čo prichádza ihneď po tom, čo vezme do jednej ruky knihu a do druhej gitaru Takamine, sú dve hodiny plné nostalgie, ktoré si vedia udržať pozornosť. Vyvolajú pocit, že všetko naokolo je nepodstatné, donútia počúvať so zatajeným dychom a nenudia. Čo slovo, to pravda ohlodaná až na kosť. Celý večer má tú silu, že dokáže poslucháča v tiahnuť až k samotnému jadru Imlaufovej duše, a potom ho vycucnúť s pocitom, že je o čosi múdrejší, že si už niečo prežil. Básne strieda gitara, gitaru spomienky, spomienky glosy... A tak to ide celým večerom. Vidíme časy, keď kapela ešte len začínala a šťastne zamilovaná do Sonic Youth či Pixies jela na prílivovej vlne nezávislého rocku. Zásobuje nás spomienkami na ústeckú realitu, púšťa nás do seba samého...

Takmer jedna a pol hodinový koncert skončil rovnako rýchlo, ako začal. Diváci ani nemuseli žiadať o prídavok, bol im daný sám, a to rovno hneď dvakrát. To, čo sa dialo neskôr, svedčilo o kvalite textov Jiřího Imlaufa. Návštevníci Cafe Portal sa na speváka vrhli ako kobylky a jeho zásoba kníh sa po ich návšteve rovnala nule. Je asi jasné, že v kníhkupectvách nebudú po tejto zbierke regály prázdne, keď táto tvorba je príliš osobná a špecifická, ale pozornosť náročnejších si určite získa. Pre dnešný povrchný svet je to smutné a pravdivé.