Prepojenie (Battery)

Ikonickí Battery docestovali do Európy po 31 rokoch. Skupina sa totiž rozpadla po vydaní albumu Whatever It Takes (1998), odvtedy sa jej členovia vydali každý vlastnou cestou. Stále ostali v hudobnom svete, vokalista Brian McTernan ako producent, jeho brat Mike v kapelách ako When Tigers Fight alebo Damnation A. D. Po 20 rokoch vydali novinku My Last Breath a začali znova koncertovať.

Očakávania boli vysoké, klub sa napĺňal postupne. Lifelike odohrajú vysoko energický koncert, pod pódiom bolo však mŕtvo. Nahodili atmosféru klasických straight edge punkových 90-tok, priškrteným tvrdým vokálom, údernými bicími, apelujú na rozbíjanie foriem/noriem, varuje pred materializmom.

Pri holandských Hometown Crew začal vzduch viac prúdiť. Hneď na začiatok sa odlíšili melodickou gitarou, rozmanitejšou prácou s vokálmi, dynamickejšími rytmami. Spevák Daan Pleunis uviedol koncert ako posledný s Battery v rámci turné, opísal, ako vzácne bolo pre nich byť práve s nimi a ako sa mu bude ťažko vracať. Okomentoval témy songov, pred From the Pill Box varoval pred nenávistnými názormi a tými, ktorí považujú svoju pravdu za tú jedinú správnu. Silné slová padli aj pred You Will Always Have a Home Here, o tom, aký pocit domova poskytuje hardcore scéna, ako mu pomáha cítiť sa samým sebou a nesúdiť sa za svoje nedostatky, nešikanovať sa.

Konečne začal poriadny moshpit a šípky. Na pódiu sa hemžili a prebiehali jeden cez druhého piati hudobníci, vokalista Brian prednášal jedny krásne slová za druhými: rozoberal hospitalizáciu kvôli depresií a stigmu okolo mentálneho zdravia, kritizoval patriarchálne štandardy spoločnosti, nenávisť voči marginalizovaným skupinám. Prepájal témy s výchovou svojej dcéry, aby vždy cítila prijatie a lásku, reflektoval súčasný stav americkej politiky, ako sa posúvajú hranice prijateľnej nenávisti

Brian ako hlavný vokalista sa striedal so starším bratom, ktorý pridal drastické metalové chrčanie. S crowdom sa pohrávali celý set, podávali ľuďom mikrofóny, chytali ich za hlavy, nechali sa objímať. Posledný track si zaspievali s frontmanmi oboch predchádzajúcich kapiel, krásna bodka.

Vidieť a cítiť energiu fanúšikov, pre ktorých má headliner tak silnú hodnotu, nie je len tak. Priatelia sa stretli na pódiu aj v obecenstve zas a znova, prepojení. Boli nákazliví jemnosťou, uvedomelosťou a prepojením medzi sebou. Kiežby všetci kričali tak mierumilovne ako Battery.