Punkom slobode na stope (Chorobopop)

V Kabinetu Múz to srší rôznym publikom od poslucháčov tvrdej hudby po návštevníkov ladených do gotickej estetiky. Na krst rožnovskej kapely Chorobopop albumu prichádzajú na pomoc z rovnakého mesta Včera bylo pozdě a pražský projekt dvoch výtvarníkov Body of Pain.

Mladé DIY punkové zoskupenie Včera bylo pozdě otvára štandardným rozhraním gitár a bicích. Speváčka prvou skladbou vbieha do publika, chrlí slohy priamo do očí, popri tom prechádza až na koniec davu. Po stopách káblu od mikrofónu sa vracia na stage, tam zase funguje v inom živle, tancuje a žije s pesničkami. Do spevu sa neskôr zapojí gitarista, spomínam na australských The Gooch Palms. Dynamikou kapela získava publikum, ktoré sa zapája a tlačí sa vpred. Obraz dotvárajú psychedelické obrazce z projektoru. Zaznieva prierez Debutového EP Sirena rána, ktorým prekrucujú punk hore nohami. Uštipačné texty odznievajú rapovou kadenciou a následne nimi zametie vlna energie chytľavých refrénov. Skladby v hlave odznievajú niekoľko dní a jednotlivé frázy mi skáču v hlave už od rána.

Príchodom darkwave projektu Body of Pain odznieva závan bláznivej bujarej energie a nahrádza ju skromné červené osvetlenie žiariace na stôl s technikou. Z hustej hmly prehovárajú mocné basové beaty a mrazivé melódie syntetizátorov. Ján Vytiska nahráva perkusie do slučky a nadväzuje ďalšími zvukovými prvkami, v hmle vidno siluetu Terezy Ovčačíkovej, ktorá nízko položeným hlasom spieva krátke opakujúce sa frázy. Neskôr si role vymieňajú. Hudba zámerne pôsobí chladne, rytmus intenzívnych perkusií navodzuje zimomriavky. V slovách zaznieva krutosť, bolesť a zmierenie sa so smutnou stránkou existencie, napriek práce s ťažkou tematikou muziku sprevádza pocit eufórie.

fotogalerii z koncertu najdete tady

Nový album Chorobopop Svobodě na stopě obsahuje dve časti, a to synthpopovú a punkovú až hardcorovú. Každý z hudobníkov skladá zvuky za svojím stolom a za mikrofónom stojí aj hosť Vaant. Tma je preč, sál je presvetlený, projektor ponúka kapelnú grafiku. Množstvo svetielok z techniky navádza dojem serverovne a tóny syntezátoru z piesne Vypravěč budí až robotickú estetiku. Na mikrofóne dominuje Ctib chrapľavým hlasom, graduje atmosféru a gestami sa vžíva do svojej role.

Prichádza čas na rýchly krst, tým započínajú punkovú časť. Berú gitary a z elektroniky ostáva iba bicí automat. Texty kritizujú zneužitie pravdy, hľadáme rôzne pohľady a vnímame problematiku rozdielneho vnímania voľnosti a aká vie byť krehká túžba po spokojnosti. Koncert naberá iné grády. Publikum začne pogovať, celý klub je v pohybe. Chorobopop chrlia nekompromisné punkové tempo, v ktorom odohrávajú zvyšnú časť albumu a pridávajú aj niečo zo staršej tvorby.

Počas koncertu Ctib prezentoval myšlienku o skutočnej definícii punku, polemiku o o význame životného štýlu, ktorý nedefinuje len tvrdá hudba, ale sloboda hudobného prejavu, voľná ruka pri tvorbe a sebaistota v hľadaní nového postupu. Chorobopop dáva zmysel tejto myšlienke, ako aj akcia troch rozličných projektov. Punková udalosť.