Sharpe (Select) bez príchute

Sharpe Select ako prvý ročník pražskej odnože slovenského festivalu Sharpe. Trojdňový event už siedmy rok ťahá do Bratislavy zaujímavé mená z celej Európy, v rámci konferencie a panelových diskusií sa zameriava na pozadie koncertov, produkciu, promotérsku prácu, booking, organizáciu. Palác Akropolis vyselektoval devät mien lineupu z bratislavskej Novej Cvernovky a vytvoril showcase showcasu, aby sa Prahe necnelo.

Zredukovaná miniatúra síce priniesla hudobnú ochutnávku kurátorov, atmosféra a kontext originálu sú však veľmi ťažko reprodukovateľné. Sharpe zhromažďuje kultúrnych pracovníkov obmedzovaných silným politickým útlakom, ponúka pocit komunity a súdržnosti. Rovnako dôležitá je konferenčná časť a slobodné vyjadrovanie názorov, prepájanie so zahraničím. Pražská verzia bola zameraná na neustále silnejúcu slovenskú diasporu, resp. ľudí ako ja, ktorí si chceli festival pozrieť, no nemohli z rôznych dôvodov cestovať osem hodín tam a naspäť.

Intimita jazzového stagu krásne ladila s čerstvým albumom Kristie Kardio s novým solo projektom Blue Mental, plným surových emócií. Počas koncertu sa striedali hrozivé výkriky spôsobujúce husiu kožu s jemným, miestami až sirénskym spevom, ktorým akoby upokojuje samú seba. Folklórne dvojhlasné momenty pôsobia majestátne, popové odľahčene a hot. Priestor bol takmer prázdny, v pozadí šumela konverzácia pri víne, Kardio pôsobila ako začínajúca hviezda čakajúca na uznanie. Silný moment bol pri tracku Skin, ktorý obalila do osobného textu o priateľovi – teším sa, kedy sa bude príbeh tiahnuť celým albumom.

Veľký stage ukázal ako prvých švédskych hardcoristov The Family Men. Na Bandcampe majú jeden album, mimo toho ich zastihnete najmä na koncertoch v Göteborgu. Agresívny krik a vypeckované bicie zaplnili celú sálu. Hudbu sprevádzali krásne vizuály, resp. vyrušujúce zábery pichania ihiel, špinavých tvárí, televízneho šumu, mŕtve telá zvierat. Ťažko sa na nich pozeralo, divákov pod pódiom by sa dalo zrátať na prstoch, interaktivita, ktorá sa tak žiadala, nebola možná. Pri tejto kapele bol najviac viditeľný rozdiel medzi Bratislavou a Prahou, preplnenou Cvernovkou a prázdnym Akropolisom.

Noční jazdci, inštrumentálna skupina experimentujúca so širokou škálou elektronických nástrojov a perkusií, opisovaná ako dub-funk, z časti pôsobili ako filmový soundtrack, z časti ako tranzové cestovanie časom. V 2021 boli nominovaní na objav roka v Rádiohlavách, za ich spontánne shows, ktoré tvoria realtime.

Najbohatšie obsadený bol malý bočný stage. Hneď na začiatku večera prišiel islandský Supersport! a sympatické indie zoskupenie zahralo setlist plný hravých odľahčených riffov a harmonického dvojhlasu. Obľubujú pop, snaží sa ho dekonštruovať, ozvláštniť. Sú aj angažovaní v rámci Reykjavíku, stáli za miestnou venue Skerjafjörður šikanovanou mestom, zaoberajú sa do it together ideológiou. V hudbe rozoberajú rodinné zázemie, mestský kontext, no podávajú témy hravo, s pôžitkom.

HĹBKOU A AUTENTICITOU?

Malý stage ovládla ľubľanská kapela Lelee. Album Mora malo u crveno predstavuje krok vpred od predchádzajúceho, je vyspelejší, priebojnejší, ponúka texty o lámaní štandardov, vnútornom chaose a nepokoji. Hudba často leží v kontraste, chytľavé rytmy a refrény ľahko oklamú nebalkánskeho poslucháča.

Poľské Kresy z punkovej alternatívnej scény mali nového gitaristu, jeho sóla vynikali. Podobne ako Lelee sršali energiou, rozhýbali obecenstvo, boli výrazní, používali rýchle zmeny, striedania pokojnejších pasáží s agresívnym chaosom. V kalčete po koncertoch až tak nehviezdili, ale každému je nám nadelené inak. Punkinson ako DnB rap boli pre mňa novinka, naživo som ich nikdy nezachytila. Duo malo výborný flow, super vystupovanie, texty občasne pôsobili ako freestyle, track Hrianky veľmi pobavil.

Najlepšie nakoniec, poľské duo Franek Warzywa a Młody Budda. Začiatočný performance jedenia zeleniny a spoločného trička s nápisom Vegetables Worldwide bol vynikajúci, najprv padla paprika, potom pór. Franek opísal po výpadku premietačky texty ako spojenie lásky pre zeleninu a zaoberanie sa mentálnym zdravím. Žánrovo sú ťažko zadeliteľní, vokály sú niekedy hardcorové, hudobne pasáže niekedy jazzové, inokedy hyperpop. Animácie s textami oživili koncert, ktorý už aj tak vynikal originalitou, kreativitou, vtipnosťou, no zároveň hĺbkou a autenticitou.

Sharpe vždy prinesie širokú škálu nových mien, ktoré padnú do zorného poľa promotérom a fanúšikom, zhromaždí kultúrnu komunitu. Sharpe Select mal pôsobiť ako ochutnávka hudobnej časti, akcia je ale v Prahe bez histórie a nezaujala, v záplave dobrého programu nemal prečo vyčnievať, čaro okolo neho sa neprenieslo. Atmosféra podivná, koncerty vyprázdnené. Idea dobrá, výsledok vôbec. Možno ďalšie ročníky prinesú zo Sharpu viac.